NITRA. Nitrianska galéria je opäť v topke najlepších galérií Slovenska. Po druhýkrát si zo súťaže, ktorú vyhlásilo Ministerstvo kultúry, odniesla 1. miesto a titul Galéria roka za prihlásené projekty realizované v roku 2017.
V posledných rokoch nitrianska inštitúcia stále obsadzuje popredné priečky. V roku 2013 získala 2. miesto za aktivity predchádzajúceho roka, opäť druhá bola v súťaži Galéria roka 2014 a v roku 2015 získala 1. miesto za svoju činnosť v roku 2014.
Podoby smrti v dielach oslovili
Súťaž každoročne vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR a minister kultúry menuje z radov odborníkov komisiu, ktorá na základe podaných projektov hodnotí prihlásené aktivity.
„V tomto roku sa do súťaže, musím povedať, prihlásil rekordný počet galérií, bolo nás deväť galérií naprieč Slovenskom, o to viac nás teší, že sme uspeli práve my,“ hovorí Renáta Niczová, riaditeľka Nitrianskej galérie.
„Do súťaže sa naša galéria prihlásila troma projektmi: výstavný projekt Príbehy (o) smrti, cyklus komorných koncertov Galéria hudby a Akvizície 2017 – nové diela, ktoré sme zakúpili do nášho zbierkového fondu.“
Výstavný projekt Príbehy (o) smrti v kurátorskej koncepcii Ľudmily Kasaj Poláčkovej podľa slov riaditeľky reflektoval problém vizuality smrti vo vizuálnom umení 20. a 21. storočia prostredníctvom 23 vystavujúcich autorov. Projekt vychádzal z gombrichovskej metodiky „priblížiť umenie“ cez príbeh.
Výstava bola koncipovaná do pomyselných troch línií: na projekte participovali umelci, ktorých umelecký program bol z rôznych smrteľných príčin ukončený predčasne (Ivan Kasaj, Eugen Nevan, Cyprián Majerník, Bety Majerníková, Jozef Mihál, Michal Moravčík, Zolo Palugyay, Boris Perfecký); ďalej sa prezentovali autori, ktorých smrť blízkej osoby poznačila a ovplyvnila aj časť ich umeleckej práce (Peter Barényi, Mira Gáberová, Katarína Janečková Walshe, Jana Kapelová) a nakoniec boli na výstave zastúpení aj umelci, ktorých tvorbu ovplyvňujú či ovplyvňovali rôzne prejavy a podoby smrti (Robert Bielik, András Cséfalvay, Martin Gerboc, Vincent Hložník, Filip Jurković, Adam Novota, Maroš Rovňák, Rudolf Sikora, Boris Sirka, Jozef Vrtiak, Vladislav Zabel).
„Cez rôzne príbehy o smrti sme vytvorili konzistentný príbeh smrti. Prístup ku koncipovaniu výstavy bol postavaný na neteoritických a nekurátorskych princípoch. Primárnym cieľom bolo nemorbídne, bez pátosu odkomunikovať rôznu podobu smrti, jej následkov a dôsledkov. Návštevník mal možnosť konfrontovať svoj život s dielami o smrti a zároveň mohol sebareflexívne pristúpiť k sebe, prípadne k svojmu osobnému zážitku so smrťou, lebo súčasťou života je aj smrť,“ pokračuje Niczová.
„Výstava v troch celkoch priniesla „podoby smrti“, ktoré môžu byť spomienkou, konfrontáciou, vyrovnávaním sa so stratou blízkeho i estetickou reflexiou. Bolo pre nás potešením, že nadčasovosť témy oslovila každého, kto smrť stretol a učí sa s ňou žiť. Lebo smrť je iba jedna, má však mnoho podôb. V priestore Reprezentačných sál sme návštevníkovi dali pocit, že nie je hanba priznať si bolesť, plač, smútok, pretože smútenie po smrti blízkeho človeka je dôležité. Taktiež sme sa snažili aj na základe empirickej skúsenosti so stratou blízkej osoby využiť jedinečnú arteterapeutickú schopnosť umenia a jeho pôsobenia na človeka."
K projektu vydali publikáciu Príbehy (o) smrti, ktorá má charakter zborníka a sú v nej publikované štúdie od odborníkov z rôznych oblastí Patrícia Dobríková (špecialistka v odbore paliatívnej starostlivosti), Sabína Gáliková Tolnaiová (filozofka), Michal Havran (žurnalista), Monika Hudecová (klinická psychologička), Luboš Kürthy (historik umenia).
Galéria hudby s jasnou víziou
V rámci kategórie nové formy práce s verejnosťou galéria do súťaže prihlásila cyklus komorných koncertov Galéria hudby, ktorý je ojedinelým zjavom v rámci galerijnej činnosti z niekoľkých dôvodov. Tento projekt, ktorý od začiatkov pripravuje Lucia Vadelová, umožňuje prepájať hudobné umenie s výtvarným a dokáže tak osloviť široké spektrum návštevníkov s rôznymi inklináciami, keďže galéria ponúka možnosť pozrieť si aktuálnu výstavu po koncerte zdarma.
Ako Renáta Niczová zdôraznila, Galéria hudby nie je len doplnkovým hudobným podujatím, ale profesionálnym hudobným cyklom s jasnou víziou, ktorý je uznávaný v profesionálnej hudobnej oblasti a reflektovaný v odborných hudobných periodikách.
O tom svedčí aj minuloročný cyklus, v rámci ktorého uviedli popredných domácich i zahraničných interpretov a súbory nielen historickej, ale aj súčasnej hudby – známy súbor stredovekej hudby z Nórska Trio Mediaeval, koncert pre dve klavírne krídla v podaní Nory a Miki Skuta, koncertného majstra Českej filharmónie Josefa Špačka, súbor súčasnej hudby Quasars Ensemble, ŠKO Žilina so svetoznámym Romanom Patkoló, uznávaného klaviristu Eugena Indjića, poľské kvarteto Szymanowski Quartet, nevšedné duo violončela a akordeónu v interpretácii Eugena Procháca a Rajmunda Kákoniho či lutnový barokový recitál Igora Herzoga.
Jej význam i aktivity presahujú región
Akvizičná politika, ktorú napĺňajú všetci kurátori Nitrianskej galérie, je jednou z hlavných odborných činností, ktorým sa galéria ako fondová inštitúcia venuje. Má dve priority - prvou je dopĺňanie diel umelcov staršej a strednej generácie, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili podobu nášho umenia druhej polovice 20. storočia. Druhou je nákup diel autorov mladšej a najmladšej generácie výtvarníkov, ktorí sa stávajú známymi nielen na domácej pôde, ale postupne získavajú rešpekt v stredoeurópskom umeleckom priestore.
„Do zbierkového fondu galérie sa nám podarilo v roku 2017 získať diela od Petry Novákovej Ondeičkovej, fotky Mira Švolíka, dielo od Štefana Papča a Mareka Kveta, maľby od Erika Bindera a z mladej generácie sú to diela Adama Šakového,“ doplnila Niczová.
Projekty, ktoré Nitrianska galéria prihlásila do súťaže, boli podľa riaditeľky každý jeden vo svojej kategórii jedinečný dramaturgiou, obsahom aj spracovaním. Potvrdzujú, že na pôde galéria riešia vedecko-výskumné úlohy v rámci súčasného výtvarného umenia, hoci sú galériou v regióne. Snažia sa pre návštevníka pripravovať aj iné, nové formy aktivít ako sú len výstavy - sú to tvorivé dielne, prednášky i koncerty. A dôležité je, že sú to všetko činnosti na profesionálnej úrovni, ktoré presahujú región.
Čo pre Nitriansku galériu znamená toto ocenenie do budúcnosti? „Na jednej strane je to akési potvrdenie si správnosti našej vytýčenej cesty ako regionálnej inštitúcie súčasnej doby. Zároveň si ceníme, že odborná verejnosť chápe, že sa napriek neľahkým podmienkam snažíme vytvárať pre verejnosť jedinečné autentické projekty, ktorými sa usilujeme odlíšiť. Našu prácu nerobíme pre ocenenia, ale preto, že ju máme radi a snažíme sa ju robiť najlepšie ako dokážeme v podmienkach regiónu,“ dodala Renáta Niczová.
