NITRA. Pri návšteve výstavy Moje javy a vy si mnohí iste povedia – aké milé obrázky! Až pri detailnejšom pohľade s prekvapením zistia, že sú to vlastne fotografie. Vystavujúci Radek Bachratý sa takto pohráva so svojimi príbehmi a vnímaním návštevníkov.
Vernisáž výstavy, ktorá v Galérii Foyer v Starom divadle Karola Spišáka potrvá do konca júna, priniesla aj ďalšie prekvapenia. Bola nealkoholická, čo pri takýchto akciách nebýva veľmi zvykom, a na jej konci mohli diváci, ktorí správne odpovedali na kvízové otázky, získať tričká s potlačou Radkových obrázkov, čo sa vernisážach tiež stáva veľmi zriedkavo.
Na pomedzí maľby a fotky
Na nitrianskej výstave si môžete pozrieť autorove fotografie na plátne, ktoré prekvapivo fotil všetky mobilom. Následne ich upravoval v počítači a potom domaľovával a dotváral kolážou.
„Vystavujem časti troch cyklov - Parížske blamáže, čo sú fotky z môjho tvorivého pobytu v hlavnom meste Francúzska, Denný chodec a Nočný chodec, kde sú snímky prevažne z Prahy, kde žijem, a z Hornej Rovne nad Štiavnicou, kde si tiež lebedím – v ateliéri na rodičovskej chalupe,“ vysvetľuje Radek Bachratý.
„Zachytávam momenty, zvláštne a pre mňa zaujímavé situácie, ktoré možno ešte pri fotení vyzerajú nezaujímavo a dotváram ich. Tak vznikajú príbehy a záhadné javy, na ktoré by sa diváci mohli prísť pozrieť.“
Na stenách Galérie Foyer je vyše 60 fotografií, sú zastúpené všetky tri spomínané cykly, ktoré podľa autora kurátorka Marta Hučková geniálne popreplietala do vlastných príbehov.
Ako umelec priznáva, jeho diela sú tak na pomedzí maľby a fotografie, najviac sa mu páči, keď ľudia hneď nevedia, o čo ide. „Podôb fotografií je veľa. Snažím sa, aby každá fotka bola ako taká malá ikona, ktorá nesie svoj význam, príbeh. Vždy si pritom užívam vymýšľanie názvov obrazov, ktoré sú dôležité,“ poznamenal Radek Bachratý.
Dlhšie rozmýšľa, kým odfotí
Na to, ako urobiť dobrú fotku, nie je podľa neho žiadna finta. Tým, že študoval úžitkovú fotografiu na škole umeleckého priemyslu a vyrastal ešte na mokrom procese výroby fotiek, veľa sa naučil. „Medzi iným aj to, čo je možno istá finta, že dlhšie premýšľam, než skutočnosť zaznamenám. Veľa komponujem v hlave a v duchu, kým stlačím spúšť,“ priznáva fotograf.
„Digitál umožňuje ľuďom robiť tisíce fotiek za pár minút, ja však pri fotení dlhšie hľadám. Veľmi dlho potom fotky aj spracúvam. Nafotil som niečo pred rokmi v Paríži, pričom som to spracoval a upravil len nedávno pred výstavou. Sú tu však aj snímky, ktoré som urobil len dva dni pred vernisážou.“
Zlá fotka sa dá podľa autora zásahom v počítači mierne vylepšiť a ešte viac sa dá vylepšiť maľbou. „Na mojej výstave možno vidieť celý súbor zlých fotiek, ktoré som vylepšil,“ usmieva sa umelec.
„Možno nejaké štyri snímky z vyše 60 tu nájdete bez akéhokoľvek zásahu, ale to je asi všetko. Viac-menej všetky som dotvoril a hlavne pri niektorých už ani sám neviem, či to tak na fotke bolo, alebo nie, čo sa mi páči.“
Fotka je len začiatkom príbehu
Radek Bachratý je rodený Pražák, žije striedavo v hlavnom meste Česka a v Hornej Rovni pri Banskej Štiavnici. Ako hovorí, má skvelých rodičov, pochádza z česko-slovenskej rodiny. Mama Pražáčka – výtvarníčka Eva Linhartová, otec Bratislavčan - kunsthistorik Bohumír Bachratý.
„Keď som mal 8 rokov, kúpili pri Štiavnici chalupu a potom sme striedali víkendy v Prahe a na Slovensku. Bolo to síce trochu od ruky, ale stálo to za to. Raz som zažil víkend v Národnom divadle v Prahe, druhý raz som vytrhával žihľavu v Hornej Rovni,“ smeje sa 50-ročný umelec. „Je to krásne, pokojné miesto na tvorbu. Aj túto výstavu som tam dorábal v ateliéri. Tam je také ticho, že keď maľujem, počujem šuchot štetca po plátne, čo je fantastické. To v Prahe nezažijem.“
Vystavuje málo, v tejto podobe vidí autor svoju výstavu prvýkrát. Tvorí však nepretržite, na isté fotky pozerá roky a premýšľa, aký zásah by sa do nich hodil - a nápad prichádza pár dní pred výstavou. Každú fotografiu berie ako začiatok príbehu, ktorému vymyslí pokračovanie.
„V Nitre mám s touto výstavou premiéru. Som vyštudovaný bábkar z DAMU v Prahe a keď som učil na vysokej škole, párkrát v Nitre hrali moji študenti na festivale v Starom divadle. Keďže píšem aj rozhlasové hry, raz som tu mal aj verejný odposluch mojej hry, ale ako autor, čo vešia niečo na stenu, som tu prvýkrát,“ pousmial sa Radek Bachratý.
Ventiluje sa cez hračky
Jeho diela sú v súkromných zbierkach a galériách na Slovensku, v Čechách, Rakúsku aj na Novom Zélande, kde istý čas žil. Veľa ľudí má jeho fotografie ako darček, ale je rád, keď niečo aj predá. „A nitrianska výstava je predajná. Na predchádzajúcej výstave v Bratislave som predal obraz. Asi ten najškaredší, ktorý som ani nechcel zavesiť, si kúpil jeden Arab, takže moje dielo je už aj na Blízkom Východe.“
Okrem fotiek vystavuje Radek Bachratý aj objekty – sú nimi drevené hračky. Hovorí o nich, že ich pokradol lesným škriatkom. „Na bábkovej réžii na DAMU nás veľmi prísne učili robiť s materiálom. Toto sú hračky, čo už niečo zažili, nesnažím sa urobiť novú hračku, ale starú. Toto je napríklad rezidenčný voz škriatka, ktorý som mu šlohol na parkovisku pri machu. Toto je taká moja ventilácia, keď mi už dva rozmery v tvorbe nestačia,“ dodal Radek Bachratý.
Nealkoholická vernisáž, ešte to nám tu chýbalo!
Výstava je pre mňa príjemným zhrnutím tvorby za určité obdobie. Začína vernisážou, s ktorou mám problém. S nikým sa v pokoji neporozprávam, diela si nik poriadne nepozrie, najradšej by som všetko premaľoval, zjaví sa opilec z ulice a vždy dôjde víno. Tak som svoju vernisáž vyhlásil za nealkoholickú a tvrdo to oznámil na pozvánkach. Jasne, že pohár dobrého vína bude, ale až keď skončí oficiálna časť.
Správa o nealkoholickej vernisáži trasie kuloármi. Pri inštalácii sa niekoľkí uisťujú, či je to pravda. Kamaráti oznamujú, že to asi nestihnú. Skúsený kunsthistorik skúsil vyžobrať jednu fľašu pre priateľov. S kamennou tvárou velebím výhody nealka. Nastáva deň (ne)alkoholickej vernisáže. Dvadsať statočných si vernisáž užije, všetci sa poznáme, je čas na pokojnú prehliadku obrazov a rozhovory. Po 35 minútovej abstinencii, to všetko oslávime. Dobre sme sa pobavili a verím, že na abstinenčnú vernisáž nik z prítomných nezabudne. Naviac sme mohli veselo rozvíjať tému Slováci, kultúra a alkohol. Z kuloárov sa nesie: Málo ľudí? Nemal tam dávať tú blbosť o nealkoholickej vernisáži… Ale ja som to dal. Na tvorbu, na zdravie!
RADEK BACHRATÝ
