JUHOZÁPAD. Rekordné suchá s minimom zrážok a veľké teplá robia vrásky poľnohospodárom. Straty za minulý rok boli rekordné, lepšie to nevyzerá ani v tomto roku.
Poľnohospodári vyčíslili, že extrémne sucho v roku 2017 prinieslo stratu na poľnohospodárskych plodinách v regiónoch Trnava, Senica, Galanta, Bratislava a Dunajská Streda na 37,2 milióna eur. Informovala o tom Agrárna komora Slovenska.
Likvidačná situácia
Príčinou bol výpadok zrážok v týchto oblastiach, čo sa prejavilo v poľnohospodárskej produkcii. Situácia je podľa komory dokonca likvidačná a o pomoc požiadala vládu SR.
Podľa predstaviteľov Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Šali trápi sucho našu lokalitu od minulého roku. „Aj keď môžeme povedať, že celoročný úhrn zrážok bol v norme, rozdelenie hlavne v produkčných mesiacoch bolo zlé,“ hovorí predseda RPPK Jozef Mészáros.
Hlavne od mája do júla boli zrážky obmedzené alebo neboli vôbec. Sucho sa podľa Mészárosa prejavuje lokálne, v roku 2017 dopadol sever a východ Slovenska lepšie z hľadiska zrážok a úrody. „V našom regióne môžeme hovoriť o výpadku v rastlinnej výrobe od 100 – 300 eur na hektár,“ sumarizuje predseda.
Málo zbraní proti suchu
Podobne to vyzerá aj v tomto roku. „Predchádzajúce mesiace boli podpriemerné. Momentálne je ťažko odhadnúť škody spôsobené suchom, prejavuje sa to hlavne na jarinách,“ vraví Mészáros.
Ako pripomína, poľnohospodári nemajú veľa zbraní v ruke na boj proti suchu. Nevlastnia závlahové systémy. „Závlahy sú funkčné ešte v malej miere lokálne, hlavne pre poľnohospodárov, ktorí robia špeciálne plodiny. Poľnohospodári sa snažia zavádzať nové technológie, takzvané pôdoochranné-minimalizačné za účelom lepšieho hospodárenia s vlahou.“
Riešením by podľa premiéra Petra Pellegriniho a ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej malo byť vytvorenie rizikového fondu, do ktorého by prispieval štát aj farmári. Z časti by kryl straty farmárov postihnutých suchom, záplavami, povodňami a inými vplyvmi. Uviedla to TASR.
