NITRA. Budúcu sezónu v Divadle Andreja Bagara otvorí inscenácia na motívy slávneho románu Anthonyho Burgessa Mechanický pomaranč. Čítacie skúšky sú v plnom prúde, po prázdninovej prestávke herci opäť naskočia do skúšobného procesu, premiéra inscenácie je naplánovaná na polovicu septembra.
Hra prináša príbeh tínedžera Alexa - je vodcom štvorčlennej skupiny, ktorá sa medzi sebou zhovára zvláštnym slangom. Skupina pácha rôzne násilnosti, Alex nakoniec skončí vo väzení. Tu absolvuje liečbu, ktorá ho má zbaviť túžby páchať zlo.
Občas aj reálna bitka
Režisérom hry je Juraj Augustín, rodák z Viesky nad Žitavou pri Zlatých Moravciach. Má 27 rokov, vyštudoval JAMU v Brne, kde pôsobí už osem rokov ako umelecký šéf Buran Teatra. Ako režisér hosťuje vo viacerých divadlách a súboroch po Českej republike, spolupracuje s Farmou v jaskyni. Réžia v Divadle Andreja Bagara je jeho prvou prácou na Slovensku.
Hru Mechanický pomaranč ponúkol nitrianskemu divadlu režisér Augustín v tandeme s bývalým dramaturgom DAB Adamom Goldom, neskôr do projektu pristúpil Šimon Peták, súčasný dramatik a dramaturg a tiež autor hudby.
„Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, je veľmi násilný. Máme na to náš termín „superbrutalizmus“. Divák môže očakávať brutálne scény, ale vo veľmi divadelnom jazyku, to znamená, že keď niekto niekoho facká, tak je to veľmi posunuté do divadelnej roviny. Možno sa to občas strhne na reálnu bitku, ale myslím si, že to divák zvládne,“ vraví Juraj Augustín.
Prostrediu brutality a násilností bude prispôsobený aj jazyk. Obsahuje slang, občas sú v ňom drsnejšie výrazy, ale je to veľmi blízke tomu, akým jazykom sa hovorí aj bežne na ulici.
„Výrazný slang, ktorý je pre knihu charakteristický, sme v hre zachovali dosť poctivo, text je ním naozaj „prešperkovaný“. Kniha je napísaná v Británii, pričom text pracuje hlavne s ruským slangom, v našej inscenácii ale ruština absentuje, nahradili sme ju anglickým slangom,“ vysvetľuje Augustín.
„Je to jediná zmena textu hry v porovnaní s predlohou, čo sa týka štylizácie. Tiež sme trochu posunuli formu rozprávania príbehu v tom, že máme šesť hercov a asi šestnásť postáv a druhá polovica hry je omnoho viac skoncentrovaná na postavy, na ich názory na príbeh.“
Bude sa hrať „na uličku“
Scénografiu robí brnenský architekt Svatopluk Sládeček, kostýmy jeho manželka Markéta Sládečková. Scéna bude podľa režiséra veľmi strohá, tvoria ju po stranách dve veľké kocky 2x2 metre, inak s drobnými obmenami bude prázdna.
Inscenácia sa bude hrať v Štúdiu, pričom priestorovo bude orientovaná „na uličku“, čo znamená, že diváci budú sedieť z obidvoch strán a budú veľmi blízko hercov. „Naša hracia ulička bude mať len dva metre, to znamená, že divák bude od hercov vzdialený maximálne meter a pol. Je to podobný koncept ako v hre DAB Veľký zošit, kde má však hracia ulička tri metre,“ poznamenal Augustín.
Kostýmy budú podľa neho strohé, čisté, elegantné, inšpirované školskými uniformami anglických univerzít. Herci budú mať veľmi výrazné líčenie a parochne, ktoré sú nápadom tvorivého tímu. Ide o kombináciu realistického kostýmu s výrazou štylizáciou od ramien smerom hore.
„S textom predlohy sme pracovali, ale nemyslím si, že by sme robili nejaké výrazné redukcie alebo škrty, akurát sme hru prispôsobili tomu, že máme šesť hercov. To znamená, že niektoré postavy sú zredukované na epizódne, pričom druhá polovica hry je skoncentrovaná na šesť hlavných postáv,“ dodal režisér.
