Pavol Kollár z Výčap-Opatoviec nám ponúkol svoj krátky monológ po záverečnom víkende futbalových súťaží.
Moja šťastno-nešťastná futbalová nedeľa
V nedeľu som ako tréner dorastu FC Výčapy-Opatovce odviedol v Krušovciach posledný zápas. Aj keď sme vyhrali 4:1, záver bol smutný. Po siedmich rokoch som ako tréner skončil, lebo je nedostatok dorastencov... Rokujeme so Zbehami o spojení, avšak už bezo mňa.
Ivanka remizovala u majstra Čítajte Z Krušoviec som „utekal” pozrieť sa do Zbehov, kde hralo naše A-mužstvo a na moje veľké prekvapenie som po príchode zistil, že som v základnej zostave ako jedenásty hráč. Nebolo by to nejako zvláštne, ale ja budem mať v októbri 54 rokov, a to bol zápas piatej ligy! Vydržal som a odohral som celý zápas.
Tašku s výstrojom ako pre brankára, tak aj pre hráča, nosím vždy so sebou. Viackrát som bol náhradník na lavičke a párkrát som už aj striedal na niekoľko minút.
Veľmi som sa z toho tešil, lebo futbal ma baví. Toto je môj nešťastný a zároveň šťastný futbalový príbeh.
V nedeľu mali Výčapy-Opatovce asi najstarší útok na svete - Martonka a Kollár, spolu 96 rokov.
