NITRA. Ponitrianske múzeum bolo v piatok popoludní nabité na prasknutie. Desiatky ľudí prišli zablahoželať Ladislavovi Švihelovi k jeho nedávnym 80. narodeninám, ktoré oslávil 1. apríla, a k reprezentatívnej výstave jeho diel, ktorou si svoje okrúhle jubileum pripomenul. Obrazy známeho Nitrana môžete v Ponitrianskom múzeu vidieť do konca augusta.
Na vernisáži, na ktorú prišla jeho rodina, množstvo dobrých priateľov a známych, ako hostia vystúpili operní sólisti Jolana Fogašová, Martin a Ján Babjakovci, Jana Bernáthová a Otokar Klein, predstavili sa aj Ján Berky Mrenica ml. a Miroslav Dudík, ktorý mal na starosti dramaturgiu programu.
Dávať sám seba
Ladislava Švihela ako mladého chlapca zaujímal najmä šport, hrával hokej, neskôr počas štúdia na priemyslovke volejbal. S chalanmi od susedov vytvárali pouličné družstvá a hrali ulica proti ulici.
K maľovaniu sa dostal až v 13 rokoch. Talent v sebe nezaprel, jeho kresby a maľby sa jeho profesorovi – akademickému maliarovi Ľudovítovi Slamkovi - páčili. A tak sa vydal týmto smerom.
Je vyštudovaným architektom a projektantom, chodil na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a neskôr aj na Pražskú akadémiu výtvarných umení. V jeho umeleckom smerovaní ho ovplyvnili mnohé osobnosti, medzi nimi najmä český národný umelec Radomír Kolář či slovenský sochár Ján Kulich.
Nitran je známy hlavne ako dlhoročný generálny riaditeľ Agrokomplexu, kde v riadení výstavníckej činnosti skĺbil svoje umelecké cítenie aj ekonomiku.
„Popri mojej funkcii nebolo jednoduché maľovať. Vracal som sa domov neskoro, takže som tvoril akurát tak po večeroch, nociach a víkendoch. Často som pritom aj zadriemal so štetcom v ruke. Bohužiaľ, trpela moja rodina aj priatelia, lebo takmer všetok svoj voľný čas som venoval maľovaniu,“ priznáva jubilant.
„Výchova dcér bola veľakrát len na manželke a hlavne vďaka nej máme vydarené manželstvo a úspešné deti. Ale nič z tých chvíľ, ktoré som si „ukradol“ pre svoju najväčšiu záľubu, neľutujem. Nič nie je krajšie, ako keď po človeku niečo pekné zostane. Je úžasné dávať, dávať sám seba.“
Do hradu sa zamiloval
V priestoroch Ponitrianskeho múzea Ladislav Švihel vystavoval pred piatimi rokmi, pri príležitosti svojich 75. narodenín. Popri prírodných zákutiach či kvetinových zátišiach bol vtedy dominantným motívom jeho diel Nitriansky hrad.
Rovnako je ním aj teraz v aktuálnej výstave Život s farbami, ktorá prináša 80 obrazov. Sú medzi nimi práce z rôznych období – diela spred 30-40 rokov, ale aj novinky z posledných mesiacov, keďže vitálny osemdesiatnik stále maľuje.
„Nitriansky hrad je doménou v mojej maliarskej tvorbe desiatky rokov, som do neho zamilovaný. Každý jeho kameň je pre mňa posvätný. Keď som bol malý chlapec, chodil som chytať ryby na rameno rieky v parku pod hradom. Samozrejme, načierno, takže som sedel učupený v kríkoch,“ spomína Ladislav Švihel.
„S rannou rosou a stúpajúcim slnkom bol hrad zrazu tak osvetlený, ako keby bola okolo neho nebeská žiara. Bolo to pre mňa veľmi inšpirujúce, a tak keď som prišiel domov, zobral som štetec a snažil som sa ten obraz zachytiť. Od vtedy stále znovu a znovu. Nitriansky hrad je pre mňa nevyčerpateľným námetom.“
Okrem obrazov s motívom hradu, ďalších dominánt Nitry či portrétov svojich rodičov sú na výstave aj diela oslavujúce krásu slovenskej krajiny. Autor má chalupu v Mýte pod Ďumbierom, takže aj odtiaľ pochádza veľa motívov jeho obrazov.
„Som na dôchodku desať rokov, mám veľa času na maľovanie, ale zas sa snažím vracať rodine to, čo som jej dlžný. Agrokomplexu som venoval 36 rokov svojho života. Keď bol areál vo výstavbe, často sem so mnou chodili aj moje malé dcéry.“
Trošku viac zdravia
Švihelova tvorba patrí k romanticko-realistickému názorovému okruhu, výsledkom sú sugestívne a veľmi emocionálne pôsobiace diela. Svoje obrazy predstavil nielen na Slovensku, ale aj v Paríži, Aténach, Ríme, Štokholme či Budapešti.
„Keď som vystavoval vo svete, slovenské umenie so mnou prezentovali aj významní operní speváci ako Peter a Miroslav Dvorskí, Ľubica Vargicová, Babjakovci a mnohí ďalší,“ pokračuje Ladislav Švihel.
„Krásne spomienky mám napríklad na Švédsko, moju výstavu si tu prišli pozrieť aj členovia kráľovskej rodiny. Keď bola vdova po švédskom politikovi Olofovi Palmem na návšteve Agrokomplexu a poľnohospodárskeho múzea, nestačila sa diviť bohatstvu našej národnej kultúry.“
Osemdesiatka je krásny, požehnaný vek. Ladislav Švihel si do ďalších rokov želá hlavne trošku viac zdravia. „Aby som mal síl aj ďalej tešiť ľudí mojimi obrazmi ale aj benefičným podujatím Hoj, vlasť moja. A tiež by som si prial, aby Agrokomplex, ktorý považujem za svoje tretie dieťa, viacej prosperoval,“ dodal jubilant.
