NITRA. Nedávna Cineama 2018, celoštátna súťaž a prehliadka amatérskej filmovej tvorby, ktorú pripravilo Krajské osvetové stredisko spolu s Mlynmi Cinemas, bola mimoriadne úspešná pre viacerých súťažiacich z Nitry.
Mená Jakub Chochula a Valentín Kozaňák - tím autorov tvorivej skupiny Keks - sa vo výsledkovej listine neobjavili len raz. Dvaja Nitrania si odniesli hlavnú cenu za hraný film 1499. Ich súťažný príspevok bodoval aj v kategórii hraného filmu autorov nad 21 rokov – získali zaň prvé miesto, navyše Jakub Chochula uspel aj v kategórii videoklip, kde si za dielo Blabla – chacha odniesol opäť prvenstvo.
Svoju prvotinu nemá rád
Aj keď nie možno priamo jeho práca, ale tvár Jakuba Chochulu vám môže byť známa z mnohých spoločenských, kultúrnych či športových podujatí, ktoré mapuje s kamerou v ruke. Naposledy ste ho mohli vidieť napríklad na majstrovstvách sveta v hokejbale juniorov na zimnom štadióne, najbližšie zas bude nakrúcať na oslavách Nitra, milá Nitra...
Kamere sa viac začal venovať pred ôsmimi rokmi, hneď po skončení vysokej školy. „Napriek tomu, že som vyštudovaný novinár, veľmi skoro som si uvedomil, že mne sa chce rozprávať skôr okom, a tak som v regionálnej televízií, kde som hneď v prvý deň prišiel na to, že vlastne nič neviem, začal úplne „od piky". Dostal som do ruky knihu, ako s kamerou točiť príspevky a mal som sa vrátiť, keď ju prečítam,“ hovorí o svojich kameramanských začiatkoch 32–ročný Jakub.
„O dva dni som bol späť s nabiflenou teóriou a keďže iný kameraman ochorel, hodili ma do hlbokej vody a dali mi v priebehu dňa nakrútiť päť reportáží. A tak sa to všetko začalo.“
Na svoj prvý krátky film vraj nie je až tak veľmi hrdý, lebo jedna vec je robiť spravodajskú kameru a druhá je robiť film. Priznáva, že keďže si ani len nenapozeral iné krátke filmy, jeho prvotina vyzerala tak, ako vyzerala.
„Odkedy som ten film nakrútil, tak som sa naň ani raz nepozrel. Je to ako otvoriť si starý denník z pubertálneho obdobia a hanbiť sa za to, čo som to tam za bludy načmáral. Pamätám si len, že sa to volalo Fénix a bola to akási romantická fantazmagorická dráma,“ priznal Jakub.
Partia nadšencov
V rodine nemá nikoho, kto by sa práci s kamerou venoval, aj keď jeho otca za posledné roky začala neskutočne fascinovať fotografia a keď Jakub potrebuje poradiť v technickej oblasti, vie, na koho sa môže obrátiť.
„V kamere som našiel hlavne koníček trvajúci už osem rokov. V podstate som sa naučil všetko ako samouk štýlom pokus - omyl. Manželka pracuje tiež v mediálnej oblasti, preto má pre moju záľubu a zároveň prácu pochopenie. Momentálne je na materskej dovolenke a tak sa najmilším objektom mojej kamery stala naša 4-mesačná dcérka Eliška.“
