NITRA.–Nitrianske biskupstvo pokračuje v obnove kláštora v Hronskom Beňadiku. V minulých rokoch zrekonštruovalo s pomocou Nórskych fondov prízemie bývalej sýpky, kde vznikla panelová výstava a toalety pre návštevníkov. Čoskoro by mala pribudnúť aj malá kaviareň.
„Priestor je už pripravený, v súčasnosti sa vyrába nábytok,“ informoval ekonóm Biskupstva Nitra Martin Štofko. Kaviareň otvoria podľa jeho slov buď ešte v závere tejto turistickej sezóny, alebo budúcu sezónu. Kultúrnu pamiatku čakajú aj ďalšie vynovenia.
„Robíme projektovú dokumentáciu na výmenu a opravu zvyšných striech kláštora, ktoré ešte nie sú opravené, robia sa výskumy na fasády. Chceli by sme urobiť fasádu vo vnútornom nádvorí, aby mal návštevník aspoň v jednom priestore ucelený pohľad na čosi obnovené,“ povedal Štofko. Výmenu striech chce biskupstvo dokončiť v tomto alebo najneskôr v budúcom roku.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku dnes funguje ako farnosť. „Je tam komunita kňazov, ktorí tam žijú a pracujú pre farnosť. Kláštor bude vždy slúžiť ako duchovné centrum aj našej diecézy,“ povedal Štofko.
Bývajú tu duchovné cvičenia, prednášky a rôzne ďalšie podujatia. Pre verejnosť slúži bývalá sýpka. Z jej štyroch podlaží je zatiaľ zrekonštruované len prízemie. „Sýpka je taká veľká, že nemáme ani toľko exponátov, aby sme ju celú využili,“ podotkol Štofko. Pre návštevníkov je prístupný aj gotický chrám, ktorý by si však podľa Štofka vyžadoval kompletné zreštaurovanie.
Kláštor sa tento rok viac otvoril verejnosti, od 1. mája tu bývajú pravidelné prehliadky pre návštevníkov. V máji, v júni a v septembri je otvorený cez víkendy a počas júla a augusta každý deň. Kláštor v Hronskom Beňadiku navštevujú turisti i pútnici, ktorých pozornosť púta vzácna relikvia Kristovej krvi. Tú získalo opátstvo v roku 1483 od kráľa Mateja Korvína I., ktorý ju dostal pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Konkrétne ide o kúsok starého plátna s kvapkami krvi Ježiša Krista, nachádza sa v Kaplnke Božskej krvi.
V Hronskom Beňadiku stál v minulosti najstarší románsky kláštor na našom území. Benediktínske opátstvo posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora - uhorského kráľa Gejzu I. Na základoch románskej baziliky postavili v 14. storočí dnešnú gotickú Baziliku svätého Egídia.
