NITRA. Pešia zóna počas nedávnych slávností Nitra, milá Nitra patrila najmä remeselníkom, výrobcom a ich produktom. V stánkoch Nitrianskeho jarmoku ste si mohli kúpiť veľké pecne domáceho chleba, gazdovské oškvarky, štrúdle, koláče, pagáče, ale aj originálne šperky, hračky, odevy, keramiku, výrobky z dreva, kože, kožušín, bylinky či domácu kozmetiku.
Ponuku neobyčajne rozšírilo aj 29 neprofesionálnych remeselníkov, ktorí svoje zručnosti nadobudli ako samoukovia alebo ich získali a rozšírili si ich v tvorivých dielňach výtvarného umenia či ľudových remesiel v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre. Skutočne krásne výrobky svedčili o ich šikovnosti, nezvyčajnej fantázii a cite pre detail.
Dvomi mužmi medzi čisto ženským osadenstvom boli František Tóth a Rastislav Matlák.
Rastislav Matlák z Nitry spolu s dcérou Adrianou predvádzali frivolitkovanie, ktoré ako lektor učí aj v KOS v Nitre. Nie veľmi bežné remeslo si vyštudovaný jadrový energetik, ktorý pracuje ako inžinier riadenia bezpečnosti v jadrovej elektrárni v Mochovciach, nevybral náhodou. Skôr sa dá ale povedať, že táto netradičná záľuba si vybrala jeho.
„Začal som s tým už na vysokej škole a s dvoma prestávkami sa tomu venujem doteraz. Knihu o frivolitkovaní som vtedy vlastne kúpil pre mamu, ale zostala u mňa, lebo som nešiel z internátu domov. Začal som si knižku listovať a táto nie veľmi známa technika ma tak zaujala, že som to skúsil. Prekladal som ruky, dokým som sa to nenaučil,“ spomína 50-ročný Nitran.
„Slovo frivolité pochádza z francúzštiny, ale nemá nič spoločné s frivolnosťou. Touto technikou sa z drobných uzlíkov pomocou frivolitkovacieho člnka a háčika na háčkovanie robia farebné čipky rôznych vzorov.“ Šikovný remeselník spolu s dcérou frivolitkovanie predvádzali, ale aj predávali frivolitkové náušnice, náramky, náhrdelníky, aplikácie na odevy, dečky, frivolitkové kraslice...
„Začal som s aplikáciami deťom na dupačky, keď boli staršie, tak som robil náramky, náušnice... Náramok zložitejšieho vzoru vytváram asi poldruha hodiny až dve, náušnice zhruba hodinu. Vzory nachádzame na internete, niektoeé si upravujeme podľa vlastného vkusu, aj si sami vymýšľame nové. Hoci toto remeslo robím roky, stále sa považujem za amatéra, stále sa mám čo učiť. Venujem sa tomu hlavne pre vlastné potešenie, a keď niečo aj predám, teší ma to ešte viac.“

František Tóth zo Šale, ktorý celé roky pracoval po svete na montovaní plynovodov, je úspešným neprofesionálnym výtvarníkom. Navštevoval semináre a dielne KOS v Nitre, tiež jeho ART klub aj Združenie výtvarníkov Terra wag v Šali. Na pešej zóne predstavil svoje obrázky klasicky aj netradičným spôsobom – vytlačené a nalepené na tričkách.
„K aktuálnym slávnostiam Nitra, milá Nitra, som vyrobil tričká s námetmi známych budov a sôch mesta, napríklad Nitrianskeho hradu, Corgoňa, Pribinu, ale aj s motívom sv. Cyrila a Metoda. Perokresby som robil originálnym spôsobom – husacími, kačacími a holubími „brkami“ namočenými v tuši. Ako som si pozrel na internete, vo svete podobným spôsobom tvorí asi päť umelcov,“ hovorí 77-ročný výtvarník.
„Touto technikou som sa ešte ako chlapec inšpiroval u renesančného maliara Albrechta Dürera. Už vtedy som si povedal, že raz to budem robiť aj ja.“