NITRA. Gratuláciami, kyticami a darčekmi zasypali najbližší príbuzní, priatelia a známi jubilantku Oľgu Csákayovú, známu moderátorku, učiteľku tanca, riaditeľku galérie, CVČ Domina, poslankyňu, sobášiacu aj „amfiteátrovú tetu“. Blahoželali jej k nedávnym okrúhlym narodeninám aj k minulotýždňovým meninám.
Ako s úsmevom hovorí, oslavovala snáď na päťkrát – so svojimi najbližšími, priateľmi, predstaviteľmi mesta a dlhoročnými spolupracovníkmi, so svojimi seniormi i zástupcami Krajskej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorej bola dlhé roky predsedníčkou.
Mrzí ju, že nemôže šoférovať
Aj napriek zdravotným problémom je táto 80-ročná dáma, ľuďmi milo familiárne nazývaná aj Csákayka, stále svieža, usmiata, energická, plná optimizmu a chuti do života. Taká, ako ju (nielen) Nitrania poznajú už celé roky. Po smrti manžela Štefana, ktorá ju veľmi bolestne zasiahla, sa neuzavrela do seba, venovala sa ďalej početným aktivitám a svojej rodine. Jej dve deti - dcéra Renáta a syn Ivan - ju obdarili troma vnukmi, pochváliť sa môže aj tromi pravnúčatami, najstarší Martin má 18 rokov, Hanka má tri a Janko dva.
„Teším sa, že žijem a že mi relatívne slúži zdravie. Len ma mrzí, že už vzhľadom na môj zdravotný stav nemôžem šoférovať, auto bolo pre mňa nenahraditeľným pomocníkom,“ hovorí pani Oľga, ktorá ani teraz nevie oddychovať. V deň nášho rozhovoru sa chystala ísť pozrieť svojich priateľov seniorov, ako hrajú petang. Nedávno ešte nacvičovala predtancovanie rodičov a detí na stužkovej slávnosti na „Golianku“. Viacerí rodičia maturantov boli dokonca jej žiakmi v tanečných kurzoch.
„A viete, na čo som v živote asi najviac hrdá? Na moju rodinu, deti, vnukov, pravnukov, na množstvo priateľov a známych, ktorých mám a ktorí na mňa nezabúdajú. Ozvali sa aj pri príležitosti mojich osláv, bolo veľmi príjemné počúvať ich milé, prajné slová. Veľmi ma teší aj pocit, že som nežila nadarmo a niečo tu po mne zostane,“ povedala držiteľka troch mestských ocenení – Ceny primátora, Ceny mesta Nitry a Čestného občianstva mesta Nitry, ktoré jej udelili pri jej 70. narodeninách.
Vdova je už 16 rokov
V príjemnom rozhovore sedíme v obývačke pekne prerobeného bytu na Hollého ulici a k rozloženým albumom s fotografiami pridáva hostiteľka niečo sladké na zahryznutie a kalištek na prípitok.
„Som vdova už 16 rokov. Môj muž Pipo, ako ho všetci volali, mi veľmi chýba, ale čo sa dá robiť, taký je život. Prežili sme spolu šťastných 44 rokov, bol to unikátny muž, mal pochopenie pre moju prácu, vo všetkom mi pomáhal, mohla som sa neho vždy spoľahnúť. Iný muž by mi asi netoleroval početné školenia, „moderovačky“, tanečné podujatia a mnohé iné aktivity v Nitre i po celom Slovensku,“ spomína si na manžela Oľga Csákayová.
S otcom na parkete
V spomienkach sa vraciame aj do jej šťastného detstva. Pani Oľga sa narodila v Zlatých Moravciach, žila v Leviciach, Trenčíne aj v Nitre, ktorá sa nakoniec stala jej domovom a ona sama pre Nitru jej neodmysliteľným živým inventárom.
Bola jediným dieťaťom svojich rodičov, ktorí ju zahŕňali láskou a starostlivosťou. Keď chodievali na liečenie do kúpeľov, zvykli ju brávať so sebou.
„Ako by to bolo len nedávno... Vidím seba ako 5 - 6-ročné dievčatko, ktoré sa s otcom krúti po tanečnom parkete. Všetci hostia sa na nás chodili pozerať. Azda aj to predznamenalo moju budúcu profesiu učiteľky tanca,“ myslí si Nitrianka.
Neskoršia tanečná kariéra sa v mysli študentky 11-ročnej strednej školy začala rysovať aj pod vplyvom profesorky Kubalovej, umeleckej vedúcej súboru Trenčan, kde pani Oľga tancovala. Hoci jej mama z nej chcela mať lekárku a dokonca aj úspešne spravila prijímacie skúšky, nezobrali ju pre zlý kádrový profil otca.
Tanec vyhral, no nepresadila si u rodičov prijatie do SĽUK-u, čo jej bolo vždy ľúto. Dokonca dostala od otca facku, prvú a poslednú v živote – za to, že im o účasti na konkurze nepovedala, nie preto, že tam išla.
Stála pri založení Zobora
Prvým krokom Oľgy Csákayovej po prechode z Trenčína do Nitry bola spolupráca pri založení folklórneho súboru Zobor, v ktorom tancovala ako študentka vtedajšej Vysokej školy poľnohospodárskej. Tu sa zoznámila som svojím budúcim manželom Štefanom, ktorý študoval o dva ročníky vyššie, zaľúbili sa a bola svadba. Keďže bolo na ceste dieťa, v prípade mladej mamičky išla vysoká škola po roku a pol štúdia bokom.
„Tanec je môj život a folklór moja srdcovka. Vždy ma preto veľmi potešilo, keď si súbor Zobor na mňa ako bývalú tanečníčku a pedagogičku spomenul a pozval ma na svoje premiérové programy či oslavy výročí založenia. Vždy som veľmi rada prijala aj pozvanie na Akademickú Nitru. Mladí ľudia mi dávajú zabudnúť na to, ako roky šialene utekajú,“ podotkla jubilantka.
Už s dvomi deťmi s pomocou manžela a celej rodiny a popri práci metodičky tanca v Krajskom dome osvety v Nitre zvládla štúdium učiteľov spoločenského tanca a spoločenskej výchovy v Bratislave. Potom učila na tanečnom odbore Ľudovej školy umenia v Nitre, kvalifikáciu si zvýšila ďalším štúdiom tanečnej pedagogiky na VŠMU.
„Na ĽŠU som založila prvý detský folklórny súbor, s ktorým sme hneď v začiatkoch získali popredné umiestnenie na festivale v Prešove,“ spomenula Oľga Csákayová.
Počas svojej kariéry metodicky pomáhala tanečným krúžkom, viedla tanečné kurzy, bola členkou porôt tanečných súťaží doma i v zahraničí. Neskôr stála pri zrode Centra voľného času Domino a bola aj jeho riaditeľkou. Koncom 90-tych rokov prijala funkcie riaditeľky Nitrianskej galérie a štátnej intendantky kultúry, ktoré vykonávala až do odchodu do dôchodku. Od roku 1994 bola tiež poslankyňou za Staré mesto a sobášiacou vykonávajúcou občianske obrady.
„Keď som raz moderovala Dni Nitranov, prišli za mnou mladí manželia, ktorých som sobášila a pochválili sa mi svojím prvým dieťatkom. Dnes žijú v Rakúsku. Aj teraz ma mimoriadne poteší i prekvapí, keď mi pracovníčky z matriky radnice povedia, že si ma niektorí mladomanželia želajú za sobášiacu,“ pousmiala sa pani Oľga.
Moderovala z kresla
Rovnako ako tanec ju celé roky napĺňala aj jej druhá vášeň - moderovanie. Nikdy ho nebrala ako strohé konštatovanie diania na javisku, vždy sa príhodnými slovami i vtipom snažila o to, aby obsah jej slov rezonoval s náladou publika.
S moderovaním má spojených množstvo milých spomienok, ale aj jednu nepríjemnú.
Bolo to počas jedného z prvých výchovných koncertov ĽŠU v dnešnom Župnom dome s názvom Tancujeme storočiami, ktorý nacvičovala a vymyslela preň choreografie. Keď schádzala z javiska, koberec, po ktorom kráčala, bol na jednom mieste „vo vzduchu“, nebolo už pod ním pódium. Duchaprítomne sa zachytila blízkeho závesu a zažehnala hroziaci pád.
Dvadsať rokov moderovala majstrovstvá Slovenska v spoločenských tancoch, rôzne plesy, ako konferenciérka stála na pódiách festivalov Východná, Myjava, Tekov, v Prešove, ale aj na podujatiach Musica Sacra, Challenge day, Dni Nitranov či Podzoborské vinobranie.
„Bol to úžasný pocit, keď ste vo Východnej vyšli na javisko a z hľadiska sa na vás dívalo 25-tisíc milovníkov folklóru,“ spomína si Csákayová.
„Moja priateľka Ada Straková sa raz smiala, že som nechtiac zaviedla dobrú prax. Po autonehode, keď som ešte chodila s barlami, mi nosili na javisko kreslo a sediac v ňom som moderovala.“
Gojka Mitiča jej ženy závideli
Mnohí Nitrania si ju iste pamätajú aj z uvádzania Filmových festivalov pracujúcich na nitrianskom amfiteátri. S kolegami zo štábu vraj v zákulisí tipovali, koľko sedí v hľadisku ľudí a kto sa najviac priblížil realite, platil po premietaní šampus, s ktorým si pripili na úspech festivalu.
Často na tomto podujatí vítala početné zahraničné delegácie a filmové hviezdy. „Syn mi potom povedal, že to bola psina, keď som ledva dočiahla na vysokého „Indiána“ Gojka Mitiča, aby som ho na uvítanie pobozkala. Iste mi vtedy stovky žien v publiku závideli,“ vraví jubilantka s úsmevom.
Väčšina snov sa jej splnila
Donedávna bola Oľga Csákayová činná ako predsedníčka Krajskej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska, dnes je jej čestnou predsedníčkou. Pôsobí ešte v Nitrianskej kráľovskej vínnej ceste a ako viceprezidentka v dámskej charitatívnej organizácii Homo Nitriensis, ktorú spoluzakladala. Koncom apríla nechýbala na jej tradičnom benefičnom podujatí Nitra v kroji.
„Myslím si, že som prežila šťastný, zaujímavý a trochu bláznivý život. Väčšina mojich snov sa mi splnila a Pán Boh bol ku mne žičlivý - dovolil mi po dlhé roky využívať moje schopnosti v prospech ľudí. Som rada, že tu po mne niečo ostane,“ dodala na záver Oľga Csákayová.
Oslávenkyňa Oľga Csákayová s kyticami a darčekmi. FOTO: ....
Oľga Csákayová vpravo. Spolu so Soňou Hraškovou, budúcou manželkou veľvyslanca Juraja Hraška, spoluzakladala súbor Zobor. FOTKY: ARCHÍV O. Cs.
S Vladimírom Libantom v roku 1996 pri otváraní pešej zóny.
Ako moderátorka folklórnych festivalov.
Na ZŠ Krčméryho počas besedy ku Dňu seniorov.
So spevákom Jozefom Ivaškom počas koncertu v Ponitrianskom múzeu.
Oľga Csákayová ako sobášiaca.
Ako mestská poslankyňa a členka kultúrnej komisie spoluorganizovala výstavy Slovákov z Dolnej zeme. V Nitre tiež spoluorganizovala finančnú zbierku na podporu výstavy Kultúrneho domu Slovákov v Békešskej Čabe.
