NITRA. Na mestskom cintoríne si Nitrania zaspomínali na svojho rodáka - Jozefa Chrenóczyho-Nagya. Spomienkové stretnutie pri jeho hrobe sa konalo pri príležitosti 200. výročia narodenia tohto významného lekára, historika a prírodovedca - ornitológa.
Pripravili ho katedra udržateľného rozvoja Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU, Múzeum Podzoboria a o.z. Vita Publica. Zúčastnili sa ho starostovia obcí, zástupcovia univerzity, múzea, nitrianskej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu a ďalších inštitúcií.
Navštevovali ho iba tí najviac chorí
Ako v príhovore povedal Alexander Fehér z katedry a zakladateľ Múzea Podzoboria, Dr. Jozef Chrenóczy-Nagy, alebo ako ho niektorí poznajú Chrenovský-Naď, možno ani netušil, že aj vyše 100 rokov po svojej smrti a 200 rokov po narodení bude jeho životná dráha, ľudskosť, húževnatosť a dobrosrdečnosť príkladom pre lekárov, prírodovedcov a vlastne pre každého človeka s citom pre hodnoty.
„Jeho diela sú čítané stále a je priam neuveriteľné, že to všetko napísal ešte v 19. storočí. Narodil sa 25. júla 1818 v Nitre v rodine mestského richtára Antala Nagya. Po ukončení základných a gymnaziálnych štúdií v Nitre pokračoval v lekárskych štúdiách vo Váczi, Budapešti a Viedni. Oženil sa s dcérou rakúskeho továrnika Katarínou Limmerovou, s ktorou sa spoznal v Nitre a z ich manželstva sa narodili dve deti,“ hovorí o významnom rodákovi Alexander Fehér.
„Úspešnú lekársku prax začal ako mladý v Nitre, relatívne rýchlo sa stal hlavným župným lekárom, ktorým bol celých 40 rokov. Navštevovali ho iba tí najviac chorí. Keď starí Nitrania povedali, že už bol u nich aj doktor Nagy, potom išlo o veľmi chorého pacienta. Publikoval množstvo rozsiahlych prác v oblasti medicíny, napríklad o cholere v Nitrianskej župe.“
Mal dvoch supov zo Zbora
Jozef Chrenóczy-Nagy bol aj známym ornitológom Uhorska a na úrovni Nitrianska bol jedným z najvýznamnejších priekopníkov tejto vednej disciplíny. Dodnes sa často citujú jeho vzácne pozorovania z regiónu, napríklad z Nitry, Veľkého Cetína, Jelenca, Veľkého Kýra a ďalších obcí.
V regióne zistil celkom 227 druhov vtákov. Videl také druhy vtákov, ktoré dnes v regióne Nitry nenájdete. Mal bohatú zbierku preparátov, medzi nimi dokonca aj dvoch supov zo Zobora. Jeho dielo A madár (Vák) vyšlo v dvoch vydaniach. Písal tiež o plazoch, hmyze a rastlinách Nitrianskej župy, študoval, geológiu aj minerálne vody regiónu. Preslávil sa tiež históriou a geografiou, pričom bol autorom unikátnej trojdielnej práce Miestopis Nitrianskej župy.
V roku 1858 sa stal členom - korešpondentom Uhorskej akadémie vied. Pôsobil v regionálnych a celoštátnych lekársko-prírodovedných spolkoch, bol zostavovateľom lekársko-prírodovedných zborníkov župného spolku v Nitre, ktoré vychádzali v dvoch jazykoch.
„Ovládal osem jazykov. Svoje práce publikoval v štyroch - maďarskom, slovenskom, nemeckom a latinskom. Tvoril v dimenzii, ktorú by sme dnes nazývali udržateľný život,“ poznamenal Fehér.
Takmer zabudnutý
Jozef Chrenóczy-Nagy zomrel 11. februára 1892 ako 74-ročný, pochovali ho na mestskom cintoríne v Nitre. Jeho rodný dom na dnešnej Štefánikovej ulici, pôvodne označený aj pamätnou tabuľou, zbúrali už takmer pred pol storočím. Ulica na námestí, ktorá niesla jeho meno, už neexistuje, on však stále žije prostredníctvom svojich prác.
Jeho rodinná hrobka na cintoríne, ktorá je historickou pamiatkou, je pre Nitranov takmer zabudnutá, dlhé roky bola neudržiavaná. Teraz sa o jeho hrob i hroby iných významných osobností starajú nadšenci z občianskeho združenia Vita Publica.
„Niektorí súčasníci Chrenóczy-Nagy považujú za svoj vzor, učiteľa, radi sa k nemu vracajú a píšu o ňom. Spomeniem aspoň niektorých - Imrich Točka, Andrej Štollmann, Tibor Babó a ďalší. Jeho aktivity prezentuje aj regionálne Múzeum Podzoboria v Dolných Obdokovciach,“ dodal Fehér.
Prosfesor Imrich Točka, historik a poľovník, si osobnosť Chrenóczy-Nagya veľmi váži. „Z hľadiska odborného má jeho práca veľký význam, lebo už v 19. storočí načrtol také vedecké problémy týkajúce sa ornitológie, ktoré sa dajú využiť dodnes. Opísal druhy vtákov, upozornil na vzácne, z ktorých mnohé dnes už nemôžeme vidieť. Dokonca aj voľakedy bežné druhy ako prepelica či jarabica prakticky miznú z našich lokalít,“ podotkol Imrich Točka.
