NITRA. Počet monitorovaných seniorov v Nitre klesol. Pred štyrmi rokmi, keď ešte fungovalo Mestské centrum tiesňových volaní na Zobore, ich bolo približne tridsať. Aktuálne ich zostalo devätnásť.
Hovory sú od apríla 2014 presmerované na dispečing Asociácie samaritánov v Starej Ľubovni. Služba stojí 8,90 eura mesačne. Klient zaplatí päť eur, zvyšok dopláca mesto.
Na ruke a na krku
Systém domácich tiesňových volaní pre seniorov zaviedla nitrianska radnica už v roku 2006. Kúpila vtedy päťdesiat prístrojov, ktoré môžu klienti nosiť na ruke ako náramok alebo na krku. Ak majú problém, stlačia „alarm“.
Rádiová stanica ich automaticky spojí s centrom tiesňových volaní, ktoré funguje 24 hodín denne. Najskôr ho prevádzkovalo mesto vo svojom zariadení pre seniorov na Zobore. Po ôsmich rokoch ho zrušilo a začalo využívať dispečing u samaritánov, ktorí poskytujú službu viacerým mestám a obciam. Je to finančne výhodnejšie.
Elektronickí strážcovia podľa odborníkov dokážu oddialiť potrebu pobytových služieb. Okrem toho prinášajú seniorom pocit bezpečia v prirodzenom domácom prostredí.
„Klientom sociálnej služby sa môže stať občan s trvalým pobytom v meste Nitra, ktorý prejaví záujem a prostredníctvom mestského úradu doručí žiadosť,“ informovali na odbore sociálnych služieb.
Poplatok za inštaláciu technického zariadenia je 25,90 eura, v plnej výške ho hradí radnica. Mesačne prispieva sumou 3,90 eura aj na samotné poskytovanie služby, ktorú si objednáva od Asociácie samaritánov SR.
Všetci žijú osamelo
Pred niekoľkými rokmi sa mesto Nitra zapojilo do projektu HELPS, v rámci ktorého boli testované domáce aj mobilné tiesňové volania u päťdesiatich seniorov.
„Najväčším problémom sa ukázalo financovanie tohto systému. Zariadenia mnohým priniesli zvýšenie pocitu bezpečia, iní prejavili obmedzenú dôveru k technológiám,“ povedal primátor Jozef Dvonč. Dodal, že prioritou služby zostáva zotrvanie klienta čo najdlhšie v domácom prostredí.
Všetkých devätnásť klientov, ktorí sú aktuálne napojení na dispečing samaritánov, využíva domáce tiesňové volanie, a to buď pripojením na pevnú telefónnu linku alebo cez mobilnú sieť.
„Všetci klienti sú osamelo žijúci seniori. Pre takýchto ľudí sú práve štyri steny bytu najväčšie riziko, uprostred nich je človek sám a v prípade, že nemá v dosahu mobilný či pevný telefón, má problém si pomoc privolať,“ povedal Marcel Sedlačko, prezident Asociácie samaritánov Slovenskej republiky.
Typickým príkladom je podľa neho pošmyknutie s následným pádom na zem: „Môže dôjsť k zraneniu, prípadne starší človek nie je dostatočne silný, aby sa sám postavil aj bez zranenia. Vzniká tak problém s privolaním pomoci. Ak človek nemá telefón vo vrecku, nevie si pomoc privolať. Vtedy môže značne pomôcť práve služba domáceho tiesňového volania.“
Mobilné tiesňové volanie zabezpečuje malý prístroj s vloženou SIM kartou, ktorá vysiela cez GPS signál aktuálnu polohu klienta. „Podľa toho vieme, kde sa nachádza. Prístroj má rovnako uprostred červené tlačidlo, ktoré zabezpečí spojenie s dispečingom k objasneniu tiesňovej situácie,“ dodal Sedlačko.
Kontaktujú pomoc
Ak klient stlačí tlačidlo, telefonicky sa spojí s dispečerom, ktorý zistí, čo sa stalo. Podľa toho rozhodne o ďalšom postupe. Buď kontaktuje príbuzných seniora, susedov, priateľov (podľa toho, ako si to klient uvedie v dotazníku), alebo - ak treba - záchranárov.
„Keďže je nitrianskych klientov devätnásť, frekvencia volaní nie je tak častá, je ich iba niekoľko do mesiaca. Čo sa týka celkového počtu volaní, je ich 25 - 30 do mesiaca,“ konštatoval Marcel Sedlačko.
V týchto dňoch napríklad riešili klientku, ktorá mala zdravotné problémy súvisiace so srdcom. Privolali jej záchrannú službu a súčasne museli riešiť aj prístup do záhrady a domu, keďže žena nebola schopná zísť po schodoch a otvoriť.
Mali aj klientku, ktorej manžel bol zásadne proti tejto službe. „Až nastala situácia, že bola manželka hospitalizovaná a on počas jej neprítomnosti doma dostal srdcový infarkt -pomoc si privolal práve pomocou služby, ktorú pre manželku odmietal,“ spomenul si na neobvyklý prípad Sedlačko.
