K Ďubekovi sa dokotúľala odrazená lopta, vo vápne nikoho, len 174 Čögleyových centimetrov, všetko, len nie hlavičkár. Center vo vzduchu, Čögley sa odpútal od Tešiju a vyskočil. Oblaky postáli a dych sa zastavil. Dá? Nedá? „Verím si, veď na tréningu mi to hlavou celý týždeň padalo,“ prebehlo mu mysľou. Dal!
Fotogaléria: FC ViOn - Senica 4:0 Čítajte „Ďubo (Tomáš Ďubek) mi to tam dal, konečne som dostal poriadnu prihrávku,“ zasmial sa Peter Čögley a otvoril svoju úprimnú krabicu. „Na tomto štadióne som dal veľakrát tyčku alebo mi to lietalo krížom-krážom. Teraz lopta spadla o tyčku, o zem. Bože, ona zase pôjde von, hovorím si... No spadla dovnútra,“ opisuje proces a škerí sa, akoby si práve vyberal výhru v športke. „Bomba! Som maximálne spokojný. Raz, keď budem končiť, môžem si povedať, že som dal gól. Vychutnám si ho s manželkou Monikou,“ žiarili oči „Čegymu“.
Je dva mesiace po svadbe, týždeň pred 30. narodeninami, vo ViOn Aréne bol po výhre 4:0 nad Senicou šťastný ako blcha. „Asi všetky prémie z Trenčína a Trnavy teraz budú musieť ísť do kasičky na ViOn,“ rehotal sa Čögley, chlap ako skriňa z Trenčianskej Turnej.
Pri premiére za FC ViOn exceloval, už v 3. minúte ofujazdil Mendesa, načechral Ewertonovi a dal signál, kto bude na ihrisku pánom. Jedna lastovička leto nerobí, ale skalní chcú veriť, že na pravej obrane Zlatých Moraviec ožil duch Patrika Pavlendu.
FC ViOn - Senica 4:0 (1:0)
Góly: 3. Ewerton, 52. Orávik (11 m), 58. Ďubek, 82. Čögley.
R Očenáš, ŽK: Banovič, Urgela, Ľupták - Segbe, Taborda, Otrísal, 1 896 divákov.
VION: Chovan - Čögley, Banovič, Chren, Brašeň - Ľupták - Dimitrijevič (15. Casado), Ďubek, Ewerton (75. J. Švec), Orávik - Urgela (68. Duga).
Juraj Jarábek, tréner: „Dnes sme veľmi túžili zvíťaziť. Po prehre so Slovanom a Trnavou sme to chceli zlomiť a zlomili sme to po dobrom výkone. Mohli sme zvíťaziť aj vyšším rozdielom, hráčom nemám čo vytknúť, ďakujem im za dobrý výkon.“
Vynechal len tri zápasy za 23 rokov
Fanúšikov Zlatých Moraviec akoby oblial studený pot – pred dvomi týždňami proti Slovanu nepočuli z mikrofónu Karola Ivanoviča. A ani predvčerom so Senicou. Sluch ich neklamal. Roky nezastavíš, ikona FC ViOn sa pobrala do hlásateľského dôchodku. „Karol bol naším talizmanom, jeho hlas neodmysliteľne patril na štadión. Ďakujeme mu za odvedenú prácu a vážime si, že nám naďalej fandí,“ ťažko sa vravelo Viliamovi Ondrejkovi. „Bolo toho dosť, vážim si poďakovanie od majiteľa a zápasy si teraz budem vychutnávať ako divák,“ usmieva sa večný optimista Karol Ivanovič. Za 23 rokov vynechal len 3 duely! Jeho nástupkyňa Veronika Boťanská sa nevyhne porovnávaniu. Karolova stopa tu bude večne.
