Ošiaľ v najkrajšom meste bol v týždni pred zápasom veľký, zháňali sa vstupenky, o futbale hovorili aj tí, čo nevedia, kde je štadión. Prvá bola vypredaná hlavná tribúna. Čakalo sa, či bude plný dom. Nebol. Do sedemtisícovej méty chýbalo pár stoviek, nitriansky fanúšik si ale premiéru užíval, ako sa patrí.
Derby s Dunajskou Stredou bývali sviatkom, v nedeľu futbalovú krásu pri rozbehu zápasu šnúrovala aj ťarcha dôležitosti premiéry. Dva nitrianske góly ale dali priechod eufórii. Ten vôbec historicky prvý na novom štadióne strelil symbolicky kapitán Nitričky Miloš Šimončič.
Prvý veľký potlesk si ešte pred úvodným výkopom vyslúžili na otvorenej scéne Vladimír Ternény s Ľubošom Moravčíkom a Jozefom Dvončom. Dvaja velikáni klubovej histórie s primátorom, ktorý má najväčšiu zásluhu na novom štadióne.
Pekné gesto sme registrovali aj smerom k futbalistom nitrianskej histórie, v jednom rade spolu sedeli Palúch, Dekýš, Borko, Halás, Mikuš, Kostoláni, Liba, obďaleč Demo, Hipp, či Ilavský s Antalíkom, medzi hosťami boli aj bývalí tréneri Milan Lešický, Vladimír Pucher, Ján Greguš, reprezentačný asistent Štefan Tarkovič, prišiel i niekdajší reprezentačný kormidelník Vladimír Weiss. Čestná tribúna v nedeľu večer praskala vo švíkoch, podnikatelia, politici, ukázať sa prišli dokonca aj dvaja ministri.
Päť gólov, ďalšie šance aj zákroky výborných brankárov, bolo na čo pozerať! Prehra gólom v poslednej sekunde bolela, svet sa ale nezrúti. Pekný transparent rozbalili domáci ultras. „Nitrančani. Jeden za všetkých, všetci za jedného.“ Silu, jednotu aj charakter mušketierov bude nitriansky futbal potrebovať, aby sa na nový štadión vrátili staré dobré časy.
