NITRA. Na zastávku prichádza autobus. Na lavičke naň čaká človek, ktorý dobre nevidí. So sebou má malú škatuľku a keď si autobus všimne, stisne na nej gombík. "Som šestka v smere na Klokočinu," ozve sa z hlásiča.
Pre ľudí so slabým zrakom je takáto situácia zatiaľ iba z ríše snov. Pritom by to tak byť nemuselo. Zvukové hlásiče existujú, i keď nie sú najlacnejšie. Príspevok na ne poskytuje úrad práce, zvyšok si dopláca žiadateľ. I tak ale o takýto zlepšovák nie je veľký záujem, hlásiče sa nevedia dostať z bludného kruhu. Keďže o ne ľudia nežiadajú, hlásiče nie sú rozmiestnené dokopy na žiadnych verejných priestranstvách. A pretože nikde nie sú, nikto ich ani nevyužíva.
Projekt zamerali na prístupnosť mesta
Takáto pomôcka pre ľudí so zrakovými poruchami je iba jednou z vecí, ktoré by im mohli výrazne uľahčiť pohyb po verejných priestranstvách.
