Na južnej strane vchodu do parku pri rímskokatolíckom Kostole Najsvätejšej Trojice v Rišňovciach v okrese Nitra stojí pamätník venovaný obetiam prvej svetovej vojny. V roku 1935 ho s pomocou občanov postavili hasiči z Československého dobrovoľného hasičského zboru. "Osobne ho posvätil Andrej Hlinka. Každoročne si pri pomníku pripomíname významné výročia," povedal starosta Rišňoviec Karol Laboš.
Pamätník zobrazuje anjela, ktorý drží padlého vojaka. Nad nimi sa týči kríž s prevesenou tŕňovou korunou, ktorý symbolizuje utrpenie. Na pomníku sú uvedené mená občanov Rišňoviec, ktorí padli na frontoch v rokoch 1914 až 1918. Dodatočne boli na pomník vyryté mená padlých v druhej svetovej vojne v rokoch 1939 až 1945 a v Slovenskom národnom povstaní. "V prvej svetovej vojne padlo v obci až 40 našich občanov, čo je v porovnaní s okolitými obcami naozaj veľký počet. V Slovenskom národnom povstaní padlo šesť občanov, z toho jedna žena. V druhej svetovej vojne zahynuli traja občania," skonštatoval Laboš. Viacerí obyvatelia obce sa z prvej svetovej vojny vrátili domov ako invalidi.
V roku 1919 mali Dolné Rišňovce a Horné Rišňovce, ktoré boli do roku 1925 samostatnými obcami, spolu 1300 obyvateľov. Prvá svetová vojna priniesla do rodín utrpenie, hlad a biedu. Muži od 20 do 50 rokov museli narukovať, doma zostali len ženy, deti a starci. Ťažkosti mali najmä so žatevnými prácami. Nedostatok chlapov v rodinách úrady neskoršie riešili tak, že prideľovali do rodín na poľnohospodárske práce vojnových zajatcov, a to podľa počtu narukovaných chlapov.
Počas vojny sa prejavili nedostatky v zásobovaní obyvateľstva doma, ale i u vojakov na frontoch. Preto na príkaz okresných úradov miestne úrady vykonávali u obyvateľstva súpisy zásob obilia vhodných na rekviráciu. Ľudia preto schovávali obilie do vykopaných jám, takzvaných zbožných jám. Podľa zápisu v obecnej kronike musel rišňovský farár na príkaz slúžneho okresu súhlasiť s odovzdaním dvoch zvonov na vojenské účely.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal rozpad rakúsko-uhorskej monarchie a vyhlásenie vzniku prvej Československej republiky 28. októbra 1918. Maďarské jednotky v Nitre a okolí však neopúšťali svoje stanovištia. Ich veliteľ podľa zachovaných dokumentov ešte 8. decembra žiadal, aby sa občania z Nitry so zbraňou v ruke bránili proti československému vojsku, ktoré 5. decembra 1918 oslobodilo Leopoldov a Hlohovec. Československá jednotka po oslobodení Hlohovca prenikla až k Rišňovciam. Tu v oblasti železničnej stanice, chotára Kamač a Vagadoš dochádzalo k lokálnym prestrelkám medzi československými a maďarskými vojakmi. Aby sa predišlo bojovému stretnutiu medzi nimi, mesto Nitra vyslalo do Rišňoviec zvláštnu komisiu, aby s veliteľom československej jednotky, kapitánom Neumanom, podpísala dohodu o pokojnom oslobodení Nitry. Táto dohoda bola podpísaná v Dolných Rišňovciach na notárskom úrade.
svl lem
