NITRA. Eva Barániková mala 27 rokov, keď sa k nej dostal vodiaci pes Akido. Štvornohý pomocník prevrátil život nevidiacej ženy naruby, odrazu bola samostatná.
"Predtým som žila u rodičov. Bolo fajn, že sa o mňa starali a boli veľmi obetaví, ale nechtiac mi aj uškodili príliš ochranárskou výchovou. Nebola som veľmi samostatná, hoci som chcela byť a rodičia nemali skúsenosť s tým, že i nevidiaci ľudia dokážu byť samostatní," spomína dnes 35-ročná žena.
Taxikári psa ako pomôcku nerešpektujú
Akido medzičasom zostarol a nahradil ho čierny labradorský retríver Rio, ktorý je s Evou mesiac. Podobne ako Akido, aj tento psík prišiel k nevidiacej Eve z účelového chovu Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave.
"Na začiatku to bol nápor, pretože je to mladší psík a má iné tempo ako mal Akido, povahovo sú si však podobní," povedala Eva Barániková.
Rio jej pomáha vo veciach, ktoré zdravému človeku ani nenapadne riešiť. Na svojom spoločníkovi si cení hlavne spolupatričnosť. "Keď potrebujem ísť do mesta, kde to nepoznám, ľudia často nemajú čas a mne je trápne ich zaťažovať. Rio mi je k dispozícii 24 hodín denne a je rád, keď so mnou niekam ide," hovorí Eva.
V škole psov vycvičili na sprevádzanie nevidiacich, no v praxi sa i tak z času na čas objavia problémové situácie. Patria k nim náhle zvuky, ako napríklad výbuch petardy či tresknutie dverami.
