NITRA. Mesto pripravuje strategický dokument s názvom Prístupnosť mesta pre všetkých. Hotový má byť na budúci rok v lete.
Vychádzať bude aj z dotazníka, ktorý nedávno vyplnilo 67 respondentov. Z toho bolo 27 percent zdravotne postihnutých a 15 percent seniorov. Desať ľudí používa invalidný vozík.
V dotazníku ľudia poukázali na problémové miesta z hľadiska prístupnosti, označili rozbité chodníky či nedotiahnuté priechody pre chodcov. Zároveň sa vyjadrili k prístupnosti verejných budov, služieb a informácií. V utorok sa na túto tému konala na radnici verejná diskusia.
(Bez)bariérové priechody
„Otázky a odpovede občanov boli zapísané a budú zodpovedané prostredníctvom webu mesta do 30. októbra,“ povedala Martina Hrozenská z odboru sociálnych služieb na radnici.
Jednotlivé podnety potom postúpia vedúcim odborov, ktorí „určia výber danej investičnej akcie aj v zmysle aktuálneho a plánovaného rozpočtu“.
Na verejnej diskusii aj v ankete ľudia označili mnoho problémových miest. Patria medzi ne najmä rozbité chodníky či priechody pre chodcov.
„Deväťdesiat percent priechodov je zle vybudovaných, hoci sú bezbariérové,“ poukázala obyvateľka mesta. Problémy robia nedoriešené odskoky, niekedy ide o pár centimetrov, ale pre vozíčkara sú neprekonateľnou prekážkou.
Problémové sú aj verejné budovy. Nitrania hovoria o chýbajúcich parkovacích miestach, ktoré sú navyše ďaleko od vstupu, o žiadnych alebo strmých rampách, o množstve schodov, úzkych či presklených dverách bez kontrastného označenia. Paradoxom je, že zlé podmienky sú podľa nich aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Medzi pozitíva patrí napríklad zväčšené písmo na cestovných poriadkoch, na druhej strane sú autobusové zastávky často neosvetlené a presklené bez kontrastného značenia. Ľudia by chceli aj viac bezbariérových spojov a ich zreteľnejšie označenie.
Fyzické aj komunikačné
„Trojkilometrová trasa do nemocnice je plná bariér, chodníky a cesty sú v zlom stave,“ povedala nevidiaca Iveta Zbraneková, ktorá pracuje v nemocnici. Keď tam príde, cíti sa ako po poldňovej šichte. Na križovatke pri internáte UKF ju dokonca aj s vodiacim psom takmer zrazilo auto.
Pani Iveta spomenula aj hlavnú poštu plnú bariér. Povedala, že po zdolaní strmých schodov tam na ňu číha neozvučený elektronický systém, ktorý považuje za diskriminačný.
Nepočujúca Vladimíra hovorila o množstve komunikačných problémov, ktoré prináša jej hendikep. Napríklad na vlakovej stanici nepočuje hlásenia o príchode vlaku, sama sa nemôže objednať k lekárovi, ktorý vybavuje objednávky len telefonicky.
„Keď nie je jama, je hrboľ na chodníku,“ poznamenala Anna Stejskalová, predsedníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých v Nitre, ktorá poukázala na nedostatok parkovacích miest.
Ona osobne má pred domom vyhradené parkovanie, no sú s ním spojené obrovské problémy. „Šesťkrát mi nabúrali auto pred domom, neviem, čo mám s tým robiť.“ Požiadala už o preloženie parkovacieho miesta, ale vraj to nie je možné.
Pilotný projekt
Primátor Jozef Dvonč povedal, že mesto postupne odstraňuje bariéry, no nedá sa to naraz. „Kilo soli naraz nezjeme,“ poznamenal. Poukázal tiež, že väčšina budov, na ktoré sa sťažujú ľudia v ankete, mestu nepatrí.
Do pilotného projektu Prístupnosť mesta pre všetkých sa Nitra zapojila vlani v auguste. Trvá dva roky a má pomôcť odstrániť bariéry v rôznych oblastiach. Radnica dostala na projekt nenávratný finančný príspevok takmer 14-tisíc eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
„Z tejto sumy je refundovaná časť mzdy odbornej garantky projektu a odmena za prácu procesnej analytičky, ako aj paušálne náhrady – najmä v podobe refundácie nákladov na služobné cesty, tlmočnícke služby a podobne,“ povedala Martina Hrozenská z radnice.
