NITRA. Láska až za hrob je dávno minulosťou. V podvedomí ľudí sa ale zakorenila predstava dokonalého partnerského puta, ktoré rozdelí až smrť. Keďže autori Martina Chudá a Peter Lančarič sú partnermi v osobnom i umeleckom živote, rozhodli sa na tému vzťahov reagovať. Skúmali, či je láska skutočne taká večná, ako si mnohí sľubujú.
Pomocou objektov, fotografií, videa aj vystúpenia priamo na vernisáži približujú návštevníkom Nitrianskej galérie celkovú problematiku vzťahov. S ironickým nadhľadom sa zameriavajú na otázku rodových úloh, nadradenosti vo vzťahu či spoločného prežívania kríz. Spojenie tvorby fotografa a textilnej výtvarníčky poukazuje na súčasné vzťahy poznačené materializmom.
Tehotenský test namiesto kríža
K vytvoreniu príbehu dopomáha aj špecifický priestor Galérie mladých. „Pôvodná koncepcia bola určená pre Bunker. Keďže tam bola iná výstava, ponúkli nám náhradný priestor. Rozhodli sme sa využiť jeho architektúru a rozpovedať tak príbeh,“ objasňuje kurátor výstavy Peter Molari.
Špirálovité schodisko opisuje príbeh jednej lásky. Stúpanie po schodoch návštevníkom umožňuje prechádzať rôznymi etapami vzťahu od prvých darčekov cez postupné zbližovanie, telesný kontakt až po hádky. Sústreďuje sa aj na boj o dominanciu alebo hádky a následné udobrovanie sa.
Kým expozícia na schodisku prezentuje skôr univerzálny model vzťahu, v bočnej miestnosti tomu tak nie je. Spája sa s osobnou drámou spojenou so stratou dieťaťa. Každý z autorov udalosť zobrazuje vlastným spôsobom. Výtvarníčka pomocou kovovej kostry matracu a textilnej pupočnej šnúry, ktorá vedie k hŕbe hliny. Na nej miesto kríža dominuje tehotenský test. Jej partner zase vyjadruje bolesť sériou podsvietených fotografií z nemocnice i zo súkromia. Pochmúrnu atmosféru umocňuje zvuk detskej hračky. V porovnaní s druhou časťou výstava nie je narážkou na infantilnosť dospelých.
Medvedíkovi prišlo nevoľno
V rámci uvedenia výstavy bolo aj predstavenie, v ktorom partneri parodovali umeleckú dvojicu Marinu Abramović and Ulaya. Parafrázovali známy výjav, keď umelci stáli v ráme dverí úplne nahí a návštevníci museli okolo nich prechádzať. Na rozdiel od nich boli zamaskovaní ako plyšové zvieratká.
„Ironizujeme detinskosť ľudí vo vzťahoch, gýčovité obdarovávanie sa materialistickými vecami. Preto sme ako sym-bol zvolili plyšového medvedíka spolu so zvukom, ktorý ironizuje celý pohľad na vzťah.“
To, že autori sú schopní pre svoje umenie spraviť čokoľvek, dokázala aj autorka. Počas vystúpenia jej v kostýme prišlo nevoľno a takmer odpadla. „Bolo to dôsledkom tepla, teraz už som v poriadku,“ povedala Chudá po vernisáži. Lančarič partnerku okamžite kriesil a vzal na vzduch. I keď to nezamýšľali, nečakanou situáciou poukázali na dôležitosť vzájomnej podpory vo vzťahu.
V niektorých situáciách sa nevedeli dohodnúť
Spoluprácu na projekte neoľutovali, ďalšiu ale zatiaľ neplánujú „Toto je naša prvá spoločná výstava vo väčšom rozsahu, predtým sme mali iba pár malých projektov,“ vraví výtvarníčka.
Pre oboch to bola veľmi náročná, ale poučná skúsenosť. „Vznikali isté hraničné situácie, keď sme sa nevedeli dohodnúť. Pracovný názov bol istý čas dokonca Kým nás výstava nerozdelí.“ Pomenovaním nepriamo podporili myšlienku, že vzťah sa nekončí iba smrťou. Koncepcia núti ľudí zamyslieť sa, že rozdeliť ich nakoniec môže niečo celkom iné, napríklad majetok, práca či samotná láska.
Výstava v Nitrianskej galérii potrvá do 28. októbra.
