NITRA. Niektoré diela v sebe ukrývajú viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Dokazuje to aj výstava českej umelkyne Veroniky Šrek Bromovej. Všetko o Verone? je retrospektívnym pohľadom na tvorbu autorky. Cez vybrané výtvory prezentuje návštevníkom jej prácu s telom a telesnosťou, vďaka ktorým sa stala svetovo známou.
Expozícia v Reprezentačných sálach Nitrianskej galérie sa sústreďuje na staršie, ikonické diela z 90. rokov minulého storočia, až po novšie spojené so životom v usadlosti „Chaos“. Bromová na umeleckej scéne vystupuje ako maliarka, performerka a fotografka. Najprv sa venovala grafike, potom prešla k fotografii. Práve vďaka fotkám sa stala svetovo známou.
Telo ako médium
Na fotografiách zobrazuje zvyčajne samu seba. Svoje telo využíva ako médium, ktoré je centrom všetkého diania. Znázorňuje ním rozličné témy od intímnych spovedí po medziľudské až globálne problémy.
„Mám v sebe emócie, ktoré nedokážem ventilovať a k tomu používam prácu,“ priznáva autorka. „Veci, ktoré sa dejú vo svete a dotýkajú sa ma, viem spontánne a jednoducho prefiltrovať cez seba a dostať ich von.“
Príkladom je aj koncept Zem ZOO. Autorka sa zamýšľa sa nad tým, či niekto pozoruje ľudí rovnako, ako oni sledujú zvieratá vo výbehoch. Vnuknutie dostala práve počas návštevy zoologickej záhrady. „Bol to pre mňa zaujímavý moment. Zamyslela som sa, kto teda pozoruje nás? My sme tiež akoby zvieratká, stále blúdime v kruhoch, stále opakujeme tie isté chyby.“
Nie len prvoplánová vulgárnosť
V sérii Pohľady Bromová odhaľuje človeka doslova až na kosť. Anatomicky presne stvárnené diela na prvý pohľad pôsobia vulgárne. „Často riešime, kto ako vyzerá, nahé telo už je úplne bežné a nešokuje,“ vraví kurátorka výstavy Ľudmila Kasaj Poláčková. Umelkyňa samu seba spodobňuje v podobe nahej ženy.
Podoba nahého tela vypovedá aj o pohľade na ženu a úctu k nej. Na prvý pohľad lascívna fotka v sebe ukrýva hlbší zmysel. „Paradoxne ženu zhadzujem tým, že ju ukazujem otvorenú. Súčasne je tam ale pohľad do nej, do jej vnútra.“
Detailné stvárnenie je v tomto prípade len maska. Pohlavie je dôvtipne zakryté a v skutočnosti nič neodhaľuje. „Som tam akoby Marylin, no zároveň je to trochu sado-maso. Ale aby sa ľudia prebrali, chce to liečbu šokom.“
Inšpirácia aj v mytológii
Autorka často čerpá inšpiráciu aj v mytológii. Viditeľná je aj v cykle Hathorina kabelka. „Bola som práve na dovolenke v Egypte a hľadala som niečo na tému kabelky kvôli výstave vo Švédsku. Napokon som ju našla na chráme bohyne Háthor.“ Kabelka vyzerala ako vrecúško, z ktorého vyliezali hríby. Kvôli fotografiám vytvorila aj jej keramickú podobizeň.
Vymyslela si vlastný príbeh, kde v podobe rôznych bohýň putuje egyptskou mytológiou. Používa svoje telo, no hlavná téma sa nesústreďuje na ňu. „Figurujem iba ako zástupkyňa ženy alebo ktokoľvek, kto hľadá cestu, kto prechádza rôznymi situáciami.“ V súčasnosti sa venuje najmä výchove dvoch malých detí. Chystá sa tiež vydať knihu s názvom Autobiograf, ktorá by mala vyjsť budúci rok.
