NITRA. Cez deň sú vzornými deťmi, v noci sa menia na netvorov. Divadlo Andreja Bagara počas tohtoročnej sezóny prináša aj kultovú grotesku Mechanický pomaranč.
Pochmúrna dráma o slobode ľudskej mysle rozpráva príbeh mladého Alexa, ktorý si spolu s partiou užíva mladosť bezbrehým násilím. Všetko sa zmení, keď Alexa zatknú. V snahe vyhnúť sa väzeniu sa mladík stane pokusným králikom pre vedecký experiment prevýchovy, ktorý mu úplne vymyje mozog.
Najdôležitejší muž je žena
Niektorých môže prekvapiť, že hlavnú mužskú rolu hrá žena. Herečka Barbora Andrešičová ale stvárňuje zvrátenú osobnosť mladého Alexa tak, že sa od začiatku stáva dominantným mužom javiska. Výmene pohlaví sa nevyhnú ani ostatní herci.
Inscenácia má dve časti. V prvej polovici hry sú herci neustále na scéne a striedajú si roly. Niekedy hrajú dokonca rovnakú postavu naraz. „Je to poloha, ktorá hercov baví. Chceli sme, aby si to užili, aby ironizovali a komentovali po-stavy, hrali sa s nimi. Na to je aj možnosť, aby si mohli zahrať kohokoľvek a kedykoľvek,“ vysvetľuje režisér.
Prvá časť predstavuje najmä svet „teenov“. Zameriava sa na výrastka Alexa a jeho partiu. V bare si dajú mlieko rezané nožmi a potom vyčíňajú v uliciach. Kradnú, znásilňujú, bijú sa a nedbajú na dôsledky.
Oplatí sa ostať do konca
Kým kniha sa na svet pozerá iba z pohľadu Alexa, divadelní tvorcovia dávajú priestor aj iným charakterom. „Sú to akoby dve samostatné inscenácie. Prvá je akčná. Je akousi zmesou kabaretu, koncertu a rocku. Druhá je epickým rozprávaním postáv, ktoré potrebujú zo seba dostať svoj príbeh.“ Vykresľuje situáciu z pohľadu konkrétnych piatich ľudí, ktorým mladík zasiahol do života.
Cez súkromné i spoločné výpovede sprostredkujú publiku svoje pocity i to, ako ich okolnosti poznačili. Diváci sledujú morálny prerod charakterov a ich pohľad na radikálny spôsob prevýchovy. Zamýšľajú sa nad etikou ovládania ľudskej mysle, smerovaním spoločnosti a nad dôsledkami násilia v ich okolí.
Atmosféru na scéne umocňuje tiež dôkladná práca so svetlom. Pomáha dynamicky stupňovať dej, zvýrazňuje akciu a napätie medzi hercami. V statickejších pasážach zase vhodne dopĺňa intímne spovede postáv.
Nové slovenské ošatenie
Mechanický pomaranč sa stal klasikou už krátko po vydaní. Knihu o mladom Alexovi a jeho kumpánoch preslávilo najmä filmové prevedenie režiséra Stanleyho Kubricka.
Tvorcovia sa však viac zamerali na literárnu predlohu Anthonyho Burgessa. „Film sme akoby odignorovali, prišiel nám vizuálne príliš záväzný.“ Tínedžerom pridelili vlastný slang a prispôsobili ho slovenskému divákovi. Komolia v ňom anglické slová, ktoré v posledných rokoch prenikajú aj do nášho jazyka.
Spisovateľ rozmýšľal nad blízkou budúcnosťou v 60. rokoch minulého storočia, dnes by ale jeho predstava sci-fi pôsobila ako retro. Keďže tvorcovia futuristický motív považovali za kľúčový, museli ho poňať súčasne. Do inscenácie preto zakomponovali technologické trendy ako virtuálnu realitu či prvky novodobej neuropsychológie. Na záver predstavenia ostáva nevypovedaná otázka, kam nakoniec ľudstvo dospeje v honbe za pokrokom.
