NITRA. Židovská komunita privítala v prvej polovici septembra rok 5779. Pri tejto príležitosti sa zišli v nitrianskej synagóge, aby aj verejnosti priblížili svoju kultúru.
Beseda sa zamerala najmä na židovské sviatky a tradície. Zaspomínali si aj na obdobie, keď mali v Nitre vlastnú štvrť.
Od večera do rána
Židovský letopočet je iný ako ten náš. Roky, mesiace a dni sa rátajú podľa lunárno-solárneho kalendára. Jednotlivé sviatky sa kvôli fázam mesiaca často posúvajú. Židovský deň sa tiež počíta odlišne, a to od večera do večera.
„Sviatok nezačína ráno, začína vždy v predvečer toho sviatku. To znamená, že napríklad Nový rok bol v pondelok a utorok, ale už v nedeľu večer sme sa zišli v synagógach,“ vysvetľuje členka židovskej obce Katarína Potoková.
Väčšina židovských sviatkov sa viaže k historickej udalosti, alebo sú predpísané v Tóre. Prípadne sa viažu k významnému dňu či k osobnosti. Na sviatky sa snažia rodičia, často otec, prerozprávať deťom staré židovské príbehy.
Nový rok bez osláv
Prvým významným sviatkom v židovskom kalendári je Nový rok, Roš hašana. Slávia ho dva dni. Tento rok jeho predvečer pripadol na 9. septembra. Na rozdiel od Silvestra ho ale nesprevádzajú bujaré oslavy.
„My, Židia, si Nový rok nepripomíname oslavami, ale naopak, komorne a zamyslením sa nad tým, ako sme žili v minulom období a čo nás čaká v tom budúcom.“
