Reprezentant: Návrat na Slovensko? Chcel som, aby moje deti netrpeli

Reprezentant sa po rokoch vrátil domov.

Andrej Petro a jeho babinec - manželka Zuzana, dcérky Paulínka a Karolínka. Andrej Petro a jeho babinec - manželka Zuzana, dcérky Paulínka a Karolínka. (Zdroj: archív A. P.)

Začínal ako malý chlapec, v období, keď ešte neboli tablety, mobily, a deti sa stretávali na ihrisku pred domom každý deň po škole. Možno práve táto nezávislosť ho doviedla až tam, kde je teraz.

Úspešný hádzanár sa po rokoch vrátil podporiť svoj materský klub HKM Šaľa. Hráč, otec a manžel. ANDREJ PETRO.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doteraz ste pôsobili najmä v zahraničí. Čo vás motivovalo vrátiť sa do rodnej Šale?

- V prvom rade za mojím návratom stojí rodina, ktorá si už užila mojej neprítomnosti dosť. Staršia dcérka začala chodiť do školy a mladšiu by sme chceli dať s manželkou do jaslí.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším dôvodom bolo, že som zhodnotil, že už toho bolo dosť. Od svojich osemnástich rokov som bol v zahraničí, s krátkymi prestávkami napríklad v Prešove. Vyskúšal som si to, zahral som si v dobrých kluboch, a teraz som sa rozhodol posunúť svoje skúsenosti ďalej a pomôcť tak môjmu rodnému klubu.

Zo Šale ste boli preč od 14 rokov. Aký to bol pocit vrátiť sa?

- V prvom rade som sa tešil, pretože doma je doma a najpríjemnejší pocit je hrať pred domácim publikom, na domácej palubovke a taktiež stretnúť kopec ľudí pohybujúcich sa okolo hádzanej. No na druhej cítim veľkú zodpovednosť, každý má nejaké očakávania, tak isto aj ja očakávam od seba určitý výkon a chcem ho dokázať na ihrisku.

Máte za sebou niekoľko odohratých rokov v reprezentácii, v ktorej stále pôsobíte. Pociťujete z nominácie ešte stále radosť?

SkryťVypnúť reklamu

- Samozrejme, reprezentácia nikdy pre mňa nebude automatická vec. Vždy bolo mojím snom dostať sa tam, dokonca, keď som ešte ako malý sledoval zápasy vtedajšej mužskej reprezentácie, vždy som si hovoril, aké by bolo úžasné, keby som sa tam raz dostal. Mám to šťastie, že zdravie zatiaľ dobre slúži, a teda je pre mňa stále obrovská česť byť pozývaný na zrazy a tiež dúfam, že sa nám s chlapcami ešte zopár veľkých šampionátov podarí absolvovať.

Počas svojej kariéry ste prešli viacerými tímami v niekoľkých štátoch. Vedeli by ste porovnať život športovca v zahraničí a na Slovensku?

- Všetko záleží od krajiny, kde som práve bol. Napríklad také Francúzsko, Nemecko alebo Švajčiarsko bolo porovnateľné s futbalovým Realom Madrid. Všetko ohľadom hádzanej bolo na vysokej úrovni. My ako hráči sme sa po príchode do šatne nemuseli o nič starať, všetko bolo pre nás prichystané. Jedinou povinnosťou bolo odmakať si tréning na 150 percent a rovnako aj zápas.

SkryťVypnúť reklamu

Na rozdiel od takýchto vyspelých klubov, na Slovensku sa len ťažko približujeme ich štandardu. Čím si myslíte, že je to spôsobené?

- Určite zohráva veľkú úlohu mentalita ľudí, zázemie klubu a, samozrejme, peniaze. Na Slovensku hádzaná nie je takým populárnym športom ako inde vo svete a teda aj financií je menej. Z toho pramení aj menšia motivácia hráčov ísť vo všetkom na spomínaných 150%. Ešte stále to tu na našom Slovensku pokrivkáva, no smerujeme k lepšiemu a časom možno dosiahneme takú úroveň ako tieto štáty.

Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste s rodinou zostali žiť v zahraničí?

- Určite rozmýšľal. Moje plány boli vytvoriť si zázemie v zahraničí, keďže podmienky pre život sú neporovnateľné. Napríklad v Nemecku či Švajčiarsku je rodina kladená na prvé miesto. Človek je adekvátne ohodnotený, takisto od štátu dostáva primerané príspevky, to je trošku odlišné od Slovenska.

No veľkou nevýhodou je, že život športovca je veľmi obmedzený. Všetko závisí od výkonnosti a úspechov, či je s ním klub spokojný, či je zdravý alebo nie... Z tohto dôvodu som mal tendenciu vrátiť sa na Slovensko, aby moje deti netrpeli sťahovaním sa z miesta na miesto a po návrate na Slovensko by museli absolvovať množstvo skúšok, školy a tiež zaradenie sa odznova.

Máte dve krásne malé dcérky. Snažia sa ísť v otcových stopách, alebo ich ťahá iným smerom?

- Staršia dcérka momentálne navštevuje tanečný krúžok, tiež sa zapísala na minihádzanú tu v Šali a stíha ešte aj výtvarný krúžok. Nikdy som jej nepovedal, že musí robiť hádzanú, ale naopak, nech si vyskúša všetky športy, tak ako som to robil ja. Prešiel som od stolného tenisu, cez streľbu zo vzduchovky, volejbal, tenis až po hádzanú, ktorá ma chytila najviac a to isté som odporučil aj jej. Do ničoho ich nebudem nútiť, ale zrejme aj samé inklinujú k športu.

Trendom dnešnej technologickej doby je, že stále viac a viac detí sedí doma a surfuje po internete alebo sleduje televíziu. Postrehli ste takýto vývoj aj v zahraničí, alebo je Slovensko výnimočne lenivé?

- Najväčší rozdiel vidieť v tom, že počas bežného dňa v zahraničných kluboch bola športová hala od rána do večera zaplnená tréningami malých detí. Dokonca sme niekoľkokrát mali príležitosť viesť tréning týmto deťom, čo bola pre nich obrovská motivácia, lebo učiť sa od hráčov z áčkového družstva bolo pre ne niečo ako Vianoce. Tiež sme im podpisovali tričká, nosili svoje potítka a ony z toho boli nadšené a vďačné. Nehovorím, že detí tam bolo viac ako u nás, ale rozhodne ich bolo viac vidieť a počuť.

Čomu pripisujete to, že deti v zahraničí sú zrejme motivovanejšie?

- Je to o chcení a o klube, či chce vytvárať zázemie deťom a vychovávať si tak generáciu vlastných hráčov. Od škôlok a základných škôl majú vytvorenú koncepciu, vďaka ktorej sa či už hádzaná alebo ktorýkoľvek iný šport dostáva do povedomia detí a ony potom samé prídu s tým, že to chcú skúsiť. Keď to bude robiť môj kamarát, chcem to robiť aj ja. Naopak, ak má kamarát nový tablet, chcem aj ja nový tablet. Tu veľkú úlohu zohrávajú rodičia, kam až dovolia zájsť svojim deťom a ktorým smerom sa ich budú snažiť viesť.

Faktom je, že na Slovensku sa stáva telocvik už na základnej škole nie je veľmi obľúbeným predmetom. Bolo tomu inak v časoch, keď ste so športom začínali vy?

- Na základnej škole som pobehal všetky krúžky, neustále ma to niekam ťahalo. Nemali sme možnosť chytiť mobil do ruky a napísať si, či ideme von. Jednoducho sme sa každý deň po škole stretávali o tretej na ihrisku pred domom a hrali futbal. Všetci o tom vedeli a keď sme prišli, dokonca sme sa hádali, kto bude hrať a kto nie, tak veľa nás bolo.

Inokedy som doma potrhal matrace a spravil si z toho hokejovú výstroj, len aby sme s kamarátmi mohli hrať. Vždy sme sa vedeli vynájsť. A dnes? Na ulici ťažko uvidíme deti naháňajúce sa za loptou. To mi veľmi chýba. Jedna vec je, že nie je ani veľa priestoru, lebo takmer všade jazdia autá alebo sú ihriská prerobené na parkoviská a keď už je aj vybudované nejaké multifunkčné ihrisko, trvá krátko, kým je niekým zdevastované.

My sme boli každý deň od tretej na ihrisku. Dnes ťažko uvidíte deti naháňajúce sa za loptou.

ANDREJ PETRO

Čo je podľa vás dôvodom takéhoto úpadku?

- Určite za to môžu sčasti aj technológie, bez ktorých sme my ako malí nemali inú možnosť, ako ostať v kontakte, než sa stretávať vonku. Po škole sme hodili tašky do kúta a domov sme sa vrátili, až keď mama volala z okna na večeru, unavení a vybehaní. Druhým dôvodom sú teda aj rodičia.

V minulosti neboli na dieťa kladené také obrovské nároky ako dnes. Vyžaduje sa mať dobré známky, vysoké školy a najlepšie pri tom všetkom ešte stíhať športovať. Samozrejme, štúdium a vzdelanie sú dôležité, no zvyklo sa dávať viac priestoru rozhodnutiu samotných detí. Bohužiaľ, častokrát sa stáva, že rodičia sa cez deti snažia plniť si svoj ambície, a to je zle.

Pomáhajú vám moderné technológie a možnosti ostávať v kontakte s bývalými spoluhráčmi zo zahraničných klubov?

- Samozrejme, postretal som obrovské množstvo chalanov, mnohí z nich sú doteraz mojimi priateľmi a nehovorím, že si voláme každý mesiac, ale vďaka sociálnym sieťam o sebe stále vieme a s tými naozaj dobrými kamarátmi sa dokonca až doteraz stretávame na niektorých akciách.

Myslíte si, že by ste dokázali ešte odísť do zahraničia?

- Viem si to predstaviť, ale nechcem. Prišiel som najmä kvôli rodine a s tou chcem aj ostať, tiež ma teší návrat do haly a medzi ľudí, s ktorými som vyrastal a ktorí zo mňa vychovali hádzanára. Dúfam, že sa mi svoje skúsenosti podarí odovzdať mladším hráčom. Budeme robiť všetko pre to, aby sme opäť siahli po medailovom umiestnení a robili radosť fanúšikom a sebe samým.

Autor: Nina Ušiaková

Najčítanejšie na My Nitra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 099
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 463
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 595
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 777
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 082
  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 158
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 681
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 634
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 123
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 805
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 818
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Hokejisti Nitry v kvalifikácii play-off vyradili Trenčín 3:2 na zápasy. Vo štvrťfinále vyzvú víťaza základnej časti z Popradu.

Hokejisti zdvihli otáčky a udobrili si fanúšikov. Poprad? Vraj päťdesiat na päťdesiat.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Župný dom, sídlo predsedu samosprávneho kraja.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.


Ilustračná fotografia.

V bezplatnej právnej poradni advokáti odpovedajú na čitateľské otázky.


  1. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  2. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  3. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  4. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  5. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  6. Julius Kravjar: Kandidáti
  7. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  8. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 158
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 681
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 634
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 123
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 805
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 818
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu