ŠAĽA. Pobočka Štátneho archívu v Šali otvorila výstavu pod názvom Vplyv udalostí z roku 1918 na vývoj regiónu. Mapuje časť našich dejín, ktorá významným spôsobom prispela k formovaniu osudov Slovákov a Čechov.
Udalosti v roku 1918 zaznamenali míľnik v dejinách strednej Európy. Mocnosti sa dohodli na rozdelení Rakúsko–Uhorskej monarchie. Pod vplyvom zahraničných udalostí aj slovenské politické hnutie, ktoré chcelo vytvoriť autonómne Slovensko v rámci Uhorska, súhlasilo s vytvorením samostatného Československa. Vyhlásil ho 28. októbra 1918 Československý národný výbor, ktorý vydal prvý zákon republiky.
Slovenské politické hnutie založilo v Turčianskom Sv. Martine 30. októbra 1918 Slovenskú národnú radu, skoncipovalo Deklaráciu slovenského národa a verejne ohlásilo pripojenie Slovenska k spoločnému štátu.
Pohľad obyčajných ľudí
Výstava sa nachádza v priestoroch renesančného kaštieľa a člení sa na niekoľko častí. „Prvá dokumentuje udalosti z jesene 1918, najmä snahy maďarskej vlády o zachovanie identity Uhorska, čo už bolo samozrejme neúspešné,“ hovorí Veronika Nováková, vedúca pobočky Štátneho archívu v Šali. Návštevníci v tejto časti výstavy nájdu aj dokumenty o vzniku národných strán v regióne.
Ďalšia časť expozície je venovaná novej vláde a príchodu Vavra Šrobára do Bratislavy, ktorá bola pripojená k slovenskej republike začiatkom januára 1919. „Dokumenty hovoria o pompéznosti príchodu novej vlády. Niektoré však naznačujú, že nie všetci ľudia v našom regióne súhlasili so vznikom novej republiky,“ dodáva Nováková.
Výstava mapuje aj oslavy desiateho výročia vzniku Československej republiky. „Z materiálov sa môžeme dozvedieť, že aj bežní ľudia sa už v tomto období priklonili k myšlienke novej republiky,“ hovorí archivárka.
Výstava pomáha aj školám
Výstava mapuje najmä udalosti z roku 1918 a to prostredníctvom bohatej zbierky dokumentov z danej doby. „Hlavným cieľom je, aby sme ukázali proces začlenenia nášho regiónu do Československej republiky a poukázali na skutočné dejiny. V učebniciach sa často toto obdobie prezentuje len veľmi všeobecne,“ hovorí Veronika Nováková.
Vďaka mobilným výstavným systémom bude časť expozície putovná a dostane sa aj do tých škôl v regióne, ktoré nemajú možnosť výstavu navštíviť priamo v archíve. „Každý jeden dokument je niečím zaujímavý, lebo hovorí o tej dobe, ktorú sme my doteraz vnímali inak. Učebnice dejepisu o týchto udalostiach málo hovoria, väčšinou len konštatujú, že vznikla republika. O tom, aký bol postoj ľudí a ako sa to celé udialo, sa už dočítame málo.“
Dokumenty sú kvalitné
Nováková hovorí, že z tohto obdobia zostali zachované veľmi kvalitné materiály. „Čo chýba, tak to sú skôr dokumenty, ktoré mohli byť kompromitujúce. Taktiež je málo zachovaných obecných kroník. Tie boli v tých časoch vedené subjektívne aj s hodnotením autora.“
Väčšina dokumentov pochádza priamo zo šalianskeho archívu, peniaze sú zapožičané z Vlastivedného múzea v Hlohovci. Viaceré kópie pochádzajú zo štátnych archívov v Bratislave a Nitre. Mnohé materiály udivujú aj samotných historikov.
„Zaujímavé sú dokumenty, ktoré sú propagačného charakteru, veľkoformátové plagáty. Už v tom období oslovovali ľudí aj takouto formou. Pozoruhodné sú aj listy prvého československého župana bratislavskej stolice, Samuela Zocha, ktorý sa zaslúžil o to, aby južný región nebol pripojený násilným ozbrojeným spôsobom,“ uzatvára Veronika Nováková.
Výstava je otvorená denne a potrvá až do júna budúceho roka.
