Vedenie futbalového klubu Slovan Duslo Šaľa sa v minulosti pravidelne staralo o svojich futbalistov a funkcionárov, ktorí sa dožívali životného jubilea alebo chcelo ich futbalové pôsobenie v drese chemikov oživiť v pamäti futbalových priaznivcov. V priebehu prestávky majstrovských zápolení sa na futbalovom štadióne Za Váhom stretávali funkcionári s oslávencami, ktorým zablahoželali, dostali malý spomienkový darček, predstavili ich futbalovej verejnosti vo vydanom Spravodaji a potom v priestoroch VIP miestnosti v družnej debate zaspomínali na spoločne prežité chvíle na zelenom trávniku, ale aj mimo neho. Je dobré, že po niekoľkých rokoch pôstu sa súčasné vedenie FK Duslo na čele so šéfom futbalu Mariánom Krištofom k tomuto dobrému zvyku vracia.
V priebehu nedávneho treťoligového krajského derby medzi Šaľou a nitrianskou juniorkou boli návštevníci šlágra 9. kola svedkami takéhoto aktu, keď vedenie FK Slovan Duslo pozdravilo a ocenilo svojho bývalého dlhoročného brankára, trénera a súčasného hospodára na futbalovom štadióne v Šali Pavla Rasku pri príležitosti osláv jeho okrúhlej 60-tky. Darčekový kôš, kvety a gratulácie vrátane zaslúženého potlesku skoro tristo návštevníkov derby (najvyššia návšteva v tomto ročníku v Šali) oslávenca potešili a hriali pri srdci.
Z Diakoviec do Šale
Čerstvý futbalový jubilant Pavol Raska sa upísal šalianskemu futbalu už ako 15-ročný, keď prišiel ako talentovaný brankár Diakoviec hájiť farby dorastu Dusla. Veľmi rád spomína na chvíle prežité v tejto kategórii a na generáciu kvalitných futbalistov - Zoltán Hučko, Július Weibel, Michal Perina, Ján Valent, Ľudovít Štanglovič, František Mihálik, Vojtech Bórik, z ktorých sa neskôr niektorí dokázali presadiť aj v reprezentačných dorasteneckých výberoch, v seniorskom mužstve šalianskeho Dusla, ale aj ligových mužstvách (Valent v Nitre, Weibel v Žiline).
Nečudo, že tento dorastenecký kolektív stihol pod vedením uznávanej trénerskej osobnosti Antona Keszeliho (dlhé roky pôsobil ako tréner pri dorasteneckých výberoch Československa) dva razy postúpiť až na úroveň súčasnej II. ligy, keď mal pri postupe zisk 53 bodov (zo 60 možných), skóre 105:14 a sedembodový náskok pred druhou Dunajskou Stredou.
Rád spomína na vojnu
Futbalový brankár Pavol Raska, ktorého vzorom bol maďarský reprezentačný brankár Gábor Zsiborás (chytal aj za slávny Ferencváros), rád spomína aj základnú vojenskú službu.
V minulosti sa ihneď po nástupe na ZVS robili spoločné výbery futbalistov (ktorí si mali splniť občiansku povinnosť) na spôsob hokejových draftov. Tréneri prvo-, druho- a treťoligových klubov si vyberali do svojich mužstiev toho-ktorého šikovného futbalistu. V takomto výbere sa dostal až do druholigovej Rudej hvězdy Cheb. Táto sa po ďalšom roku (r. 1978/79) pod vedením skúseného trénera Jiřího Lopatu prebojovala medzi československú futbalovú elitu. Z Chebu sa po pol roku presunul na Moravu do RH Holešov, kde už „dokrútil“ futbalovú vojenčinu. Zostali pekné spomienky na dva futbalové roky v zelenom a na spolubojovníkov, futbalistov v zelenom, ktorých tam stretol.
Pavol Raska oslávil 60-tku. (zdroj: archív MY)Bohatá bola aj brankárska kariéra slovenského Zsiborása v seniorskej kategórii. Zažil v nej ako kolega veľkú brankársku dvojicu Viliam Krištof - Gustáv Ivančík, ktorá patrila v začiatkoch 80. rokov medzi najlepšie na Slovensku (zálusk na ňu mali aj viaceré ligové kluby) a o ich kvalitách sa presvedčil aj víťaz PVP a Superpohára Dynamo Kyjev, ktorý prehral v Šali 1:0.
Počas svojho viac ako 11-ročného aktívneho brankárskeho pôsobenia rád spomína na plejádu a desiatky spoluhráčov, okrem už spomenutých - Hlavatý, Švikruha, Mészaros, Kučerka, Vida, Boros, Szkladányi, Papp, A. Szabó, s ktorými hájil šalianske farby v majstrovských stretnutiach, v medzinárodných družobných zápoleniach v chorvátskej Rijeke, maďarskom Debrecíne či v nemeckom Piesteritzi, ako aj na spoločných sústredeniach pred majstrovskými súťažami.
Priekopník ženského futbalu
Na šalianskej lavičke v tom čase sedeli počas jeho aktívnej činnosti také trénerské osobnosti, akými boli František Skyva, Jozef Adamec, Juraj Szikora či Jozef Novodomský, ktorí mu načrtli jeho ďalšie pôsobenie pri koženej lopte.
Aj vzhľadom na to, že ako aktívny hráč zažil takýchto trénerov a bol učenlivý, ďalšie jeho aktivity boli venované trénerskej činnosti a to najmä v ženskom futbale. Dlhých 14 rokov viedol žiačky FK Slovan Duslo Šaľa (stal sa s nimi aj majstrom Slovenska) a neskôr ako asistent trénera Milana Mrlláka a potom samostatne šesť rokov viedol v lige šalianske ženy (získali aj štyri tituly majstra Slovenska ako aj štarty v Lige majstrov).
Mrzí ho, že v súčasnosti je ženský futbal v Šali „na oddychu“, ale verí, že tradíciu ženského futbalu v Šali, kde mal zapustené pevné korene, sa podarí obnoviť a on by chcel byť opätovne pri tom.
Futbalová verejnosť v šalianskom regióne mu v tomto smere drží palce a želá mu do ďalších rokov života veľa zdravia a pohody nielen vo futbalovom hnutí, ale aj na pracovisku a v rodinnom živote.
Paľko, živió!
