NITRA. Horká chuť, zlatistá farba a typická sladová vôňa. Pivo je jedným z najpopulárnejších alkoholických nápojov, vďaka výživným látkam má aj liečivé vlastnosti.
Pivný mok je oddávna obľúbeným nápojom pre jednoduchú prípravu, dostatok suroviny, z ktorej sa vyrába, no aj pre nízku cenu. Nápoj bol v minulosti podstatnou súčasťou stravy i spoločenského života. Jeho sociálny aspekt sa preniesol aj do súčasnosti. Mnohé diskusie dodnes prebiehajú práve nad pohárom dobrého piva.
Na jeho históriu i proces výroby sa zameriava výstava v Ponitrianskom múzeu Od chmeľu k pivu. „Predtým bola putovná výstava v Leviciach, v rámci októbrových osláv piva sme sa rozhodli priniesť ju aj do Nitry,“ vraví riaditeľ múzea Anton Števko. Expozícia zahŕňa aj ukážky pivovarských zariadení či vzácne zberateľské predmety.
Staršie ako víno
Niektorí majú názor, že tekutý chlieb sa ľudstvo naučilo robiť skôr ako chlieb samotný. Prinajmenšom sa domnievajú, že objavy spolu súvisia. Odborníci majú viacero teórií o vzniku nápoja, ktorý môže byť dokonca starší ako víno.
Prvou je, že vzniklo pri robení obilnej kaše pre malé deti či starých. Aby nemali problém ju zjesť, obilie predžuli a namočili do vody. Keďže ľudské sliny obsahujú kvasinky, onedlho zmes skvasila. Druhá opisuje vznik nápoja pri pečení chleba, keď cesto náhodne zaliali vodou. To pri vyššej teplote vykvasilo, ľudia tekutinu odobrali a ochutnali.
Namiesto chmeľu korenie aj bylinky
V minulosti ešte ľudia netušili o chmele a do receptúry pridávali bylinky či korenie. Dnešné pivo sa vyrába zo štyroch základných prvkov – vody, sladu, chmeľu a kvasiniek. Slováci podľa všetkého najviac obľubujú typ tzv. plzeňského piva.
Každý pivovar má vlastný návod na varenie a proces prípravy, ktorý sa líši aj vzhľadom na druh piva. Základ je však spoločný. Pozostáva z konkrétnych fáz – šrotovania, vystierania, rmutovania a cedenia. V suchom prostredí sa slad najprv nechá odležať štyri až šesť týždňov a potom sa rozdrví. Zmieša sa s vodou, čím vznikne hustá kaša. Následne sa pri vyššej teplote niekoľkokrát prečerpáva, prevarí sa a následne sa tzv. rmut precedí.
Zlato či odpad?
Mok je známy už od čias, kedy ľudia začali pestovať obilie systematickejšie. Jeho vznik dlho spájali so starovekým Egyptom. Neskôr zistili, že kolískou piva je Mezopotámia. „O prvenstvo sa síce Mezopotámia stále naťahuje s Čínou, isté ale je, že vzniklo okolo roku štyritisíc pred naším letopočtom,“ tvrdí riaditeľ múzea.
Potvrdzuje to najstarší doklad, ktorý zachytáva prípravu piva. Sumeri už vtedy robili mnohé druhy pív od svetlého po tmavé. Sladšie pivo obľubovali najmä ženy. Mali dokonca aj tzv. pivné bohyne.
Starovekým Egypťanom zase pivo učarovalo natoľko, že zmienky o ňom sa našli aj na pyramídach. Spájali ho aj s božstvami a náboženskými motívmi. Na výrobe kvalitného piva si dali záležať a tie najcennejšie dokonca vyvažovali zlatom alebo používali ako platidlo. Výrobcovia medzi sebou často súperili, volili preto vlastné ochranné pečate. Napriek tomu dochádzalo k falšovaniu a predaju „fejkového“ piva.
Rimania a Gréci mali na pivo iný názor. Považovali ho za nápoj spodiny a uprednostňovali víno. Neskôr jeho popularitu zvýšili rímski vojaci, ktorí sa vracali zo zahraničia.
Kšeftovali s ním aj mnísi
V stredoveku už pivo predstavovalo jeden z najobľúbenejších nápojov v celej Európe. Mnohí historici tvrdia, že slovo pivo má slovanský pôvod. Slovanom takisto prikladajú prvé zásluhy za dochutenie piva chmeľom.
Výroba piva bola veľmi jednoduchá, varili ho takmer v každej domácnosti. Vyššiu kvalitu získalo až po vzniku špecializovaných inštitúcií. V stredovekom pivovare pri výrobe používali veľký medený kotol a sústavu kadí a žľabov. Najskôr sa pivo podobalo akejsi riedkej kaši a bolo veľmi sýte. Pomaly sa však začalo riediť až dosiahlo podobný vzhľad ako v súčasnosti.
Na zdokonalení piva majú zásluhu hlavne benediktíni. V kláštoroch ho pripravovali nielen pre seba či pocestných, no predávali ho aj verejnosti. To sa nepáčilo panovníkom, lebo ako mnísi nemuseli z moku odvádzať daň. Čoskoro im preto kšeftovanie zatrhli.
Prvé krčmy
S novovekom prišlo združovanie do cechov. Neobišlo ani pivovarníkov na Slovensku. V roku 1450 založili prvý cech v Bardejove, neskôr aj v Košiciach, Bratislave a Komárne. Cechy prísnejšie prihliadali na množstvo výroby či materiálu.
Zvýšená výroba si žiadala aj priestory, kde by si ľudia mohli vychutnávať tento mok osobitne. Vznikli preto krčmy, ktoré okrem pitia a jedla poskytovali aj nocľah. Pohostinstvá stavali v mestách alebo na frekventovaných cestách.
Do chodu krčmy bola zahrnutá zvyčajne celá rodina a výčap pripadol na starosť manželke. Na dedinách čapovali pivo väčšinou v šenkoch, kde holdovali aj hazardným hrám.
Slovenské pivovarníctvo
V pestovaní chmeľu na Slovensku si prvenstvo z roku 1250 drží osada Rybáre. Neskôr v 16. až 18. storočí sa v urbároch spomínajú aj iné lokality ako Spiš či Bratislava. V okolí Prešova vznikli aj obce s tematickými názvami ako Chmeľany, Chmeľov a Chmeľovec.
Slovensko preslávil najmä pivovar Topvar Topoľčany, ktorého sladovňu postavili v roku 1958. Topoľčiansky slad pri varení používali aj v krajinách ako Brazília, Japonsko i Nemecko. Postupne začal Topvar vyvážať pivo do celého sveta a jeho popularita rástla. V roku 2006 však pivovar odkúpila juhoafrická spoločnosť SAB a presunula ho na Šariš.
Zberateľský koníček
Pivo sa stalo obľúbenou témou aj pre zberateľov. Medzi najčastejšie zberateľské kúsky patria tzv. podpivníky. Dnes ich poznáme hlavne v papierovej podobe, predtým sa vyrábali zo skla, dreva či kovu.
Ďalšími sú papierové etikety, plechovky, sklenené fľaše či kovové uzávery. Gurmáni ocenia aj poháre alebo krígle. Vynikajú odlišnou veľkosťou, vyhotovením i zdobením. Pivovary si dodnes vyrábajú poháre s vlastným logom. Aj týmto spôsobom propagujú svoju značku.
