ŠAĽA. Začínal s hip-hopom a streetdancom. Momentálne sa cíti doma v každom štýle. K multižánrovosti vedie aj svojich zverencov. Má za sebou účinkovanie vo viacerých projektoch, aktuálne pôsobí v televíznom programe Tvoja tvár znie povedome.
Z nedávnych štvordňových Majstrovstiev sveta a Svetového pohára, ktoré sa konali v českom Ústí nad Labem, sa vrátil so zlatou medailou. Súťaže sa zúčastnil ako tanečník a zároveň aj tréner svojich zverencov.
Z nedávnych majstrovstiev sveta ste sa vrátili s najcennejším kovom. V akom tanečnom žánri sa vám podaril takýto úspech?
Bola to disciplína streetdance show sólo muži. Ja sa síce venujem najmä hip-hopu, napriek tomu som uspel v tejto súťažnej kategórii. Streetdance show je disciplína, ktorá musí mať námet, dej, význam. Najnovšie je to moja srdcovka, keďže pracujem pre televíziu Markíza v show Tvoja tvár znie povedome. Tanec v tomto programe je práve o tom, že choreografie musia mať svoj dej a príbeh. Tento pracovný projekt ma inšpiroval venovať sa tomuto štýlu viac a ísť skúsiť šťastie na majstrovskú súťaž v tejto disciplíne. Inšpiráciou mojej súťažnej choreografie bol jeden z videoklipov speváka Ushera, v ktorom uniesli ženu a bojoval o jej získanie späť.
Bolo pre vás prvé miesto prekvapením, alebo ste v kútiku duše verili, že môže tento úspech prísť?
Tak skvelý výsledok som vôbec neočakával, keďže som na prípravu nemal veľa času. Všetok svoj čas a energiu teraz venujem klubu a iným projektom. Veril som si, že z prvého kola musím postúpiť, v semifinále som si už taký istý nebol. Veľká časť môjho vystúpenia bola improvizácia a prípravy prebiehali na poslednú chvíľu. Vo finále som už väčší úspech nečakal vôbec. Konkurencia bola vysoká a fináloví tanečníci mali skvelé vystúpenia. Pri vyhlasovaní výsledkov som sa najprv bál, že na mňa úplne zabudli a napokon z toho bolo prvé miesto. Bol to skvelý pocit, keď pri víťazovi vyhlásili moje meno.
Ako ste vnímali konkurenciu a výkony ostatných tanečníkov? Zaujala vás niektorá choreografia?
Konkurencia bola vysoká. Finalisti boli naozaj top. Asi najviac mi utkveli v pamäti tanečníci z Kanady a Talianska – minuloročný majster sveta. Jeho choreografia ozaj chytala za srdce.
Zamestnávajú ho aj televízne projekty. (zdroj: Archív Pavol Julény)Vráťme sa k vašim začiatkom v tancovaní. Ako ste sa k tomuto umeniu dostali?
Začiatky boli celkom vtipné. Tancujem už desať rokov a začal som s tým kvôli dievčaťu. Zamiloval som sa do jednej tanečníčky a chcel som zaujať jej pozornosť. Tak som sa prihlásil do tanečného klubu, kde chodila aj ona. Zábavné na tom je, že ako som ja začal, tak ona s tancom skončila. Postupne sa mi darilo, viac som si veril, chodil som na súťaže. Celá atmosféra okolo nich ma úplne chytila za srdce a vtedy som zistil, že tanec je môj život. Zo záľuby sa postupne pre mňa stala vážna vec. Rozhodol som sa, že popracujem na sebe a dal som si za cieľ niečo v tanci dosiahnuť. Postupne som vyhrával slovenské súťaže a posúval som sa stále ďalej.
Ktoré z prvých ocenení alebo víťazstiev si vážite najviac?
Ja si cením všetky, na druhej strane žiadne. Z úspechu sa samozrejme vždy teším, ale zároveň je to pre mňa motivácia dosahovať stále viac. Míľnikov v mojej kariére bolo veľa. Hlavne čo sa týka ponúk do rôznych projektov, najmä televíznych.
Na akých väčších tanečných projektoch aktuálne pracujete?
Momentálne ma najviac zamestnáva televízny projekt Tvoja tvár znie povedome. Ale stále pracujeme aj na programe Chart Show. Niekoľko rokov už aktívne spolupracujem so speváčkami Tweens.
Prezraďte niečo zo svojich plánov a cieľov na najbližšie obdobie.
Ciele mám veľmi vysoké. V rámci tanečného klubu by som chcel, aby boli všetci moji zverenci najlepší tanečníci, boli slávni a zažili množstvo úspechov. To je moja hlavná ambícia, vychovať úspešných tanečníkov a vybudovať čo najlepší tanečný klub. V Šali vidím najväčšiu príležitosť a snažím sa toho chopiť. Budovať tanečnú komunitu, to je môj dlhodobý cieľ.
Svoju budúcnosť vidí v trénovaní detí. (zdroj: Archív Pavol Julény)Ako sa Žilinčan pôsobiaci v Bratislave dostane do Šale?
V Bratislave som začal ako tréner a zároveň som chodil vystupovať po rôznych eventoch. Tanečný klub Jumping a jeho vedúceho, Bohuša Kadúca, som spoznal na súťažiach. V klube, v ktorom som bol predtým, som svoje pôsobenie ukončil. Bohuš mi ponúkol spoluprácu a dal mi ponuku, či by som nechcel vyučovať v Šali. Tak som sa toho chopil a teraz som tu.
V klube učíte tancovať aj menšie deti, ktoré s tancom ešte veľa skúseností nemajú. Ako sa vám s nimi pracuje?
Veľmi dobre, aj ja sám som ešte také dieťa. Rád sa s nimi zabávam, aj keď je pravda, že z času na čas si nechám skákať po hlave. Niekedy ma dokážu ozaj zničiť. Neskutočne ma to však baví, posúvať deti niekam ďalej. Je to pre mňa veľká radosť, keď dieťa vníma úspech a príde za mnou, aby sa podelilo so mnou o svoje šťastné pocity. Osobne sa viac teším z úspechu mojich zverencov ako z vlastného. V budúcnosti by som chcel uspieť aj ako choreograf, ale prvoradé sú u mňa deti.
Pracuje sa vám lepšie s menšími deťmi alebo s mládežou – je to už predsa len jednoduchšie?
S menšími deťmi je to viac hravé, tréningy sa snažím viesť vtipnejšie a zábavnejšie. So staršími tanečníkmi je to už o niečo vážnejšie. Ale baví ma práca s deťmi všetkých vekových kategórií.
Na záver taká nie veľmi obľúbená otázka – dá sa na Slovensku tancom uživiť?
Je to na dlhú debatu. Len vystúpeniami ťažko. Tanečníci nie sú vysoko podporovaní a honorovaní, tanečných projektov veľa na Slovensku nie je. Vo svete je to o niečo lepšie, u nás musí mať tanečník rozbehnutých množstvo aktivít, aby sa uživil.
