NITRA. Banánovú, čokoládovú či jablkovú príchuť nemá len zmrzlina, ale aj rastlina ako mäta. Výstava Farby a plody jesene bola pravidelnou súčasťou expozícií Botanickej záhrady SPU. Okrem chilli papričiek, tekvíc a rozličnej zeleniny a ovocia majú na výstave právoplatné miesto aj bylinky.
Špeciálne miesto si na nej vydobyla aj mäta, ktorá patrí medzi najznámejšie liečivé byliny. Pôvodne rástla iba v divočine, ale ako väčšinu bylín ju ľudia zdomácnili a vyšľachtili. Obľúbili si ju pre aromatickú vôňu, no hlavne pre jej všestranné uzdravujúce účinky.
Univerzálny pomocník pri ochoreniach
Pôsobí protizápalovo a je veľmi účinná pri liečbe prechladnutia, kašľu či zápalu priedušiek i nosovej dutiny. Pomáha pri rozličných typoch žalúdočných problémov ako je nadúvanie, nevoľnosť či nepríjemné kŕče. Používa sa aj ako odvar pri bolestiach zubov a ďasien, ale vďaka silnej chuti aj ako výplach pri zápachu z úst. Pomôže aj proti herpesom v ranom štádiu a dokonca je považovaná za mierne afrodiziakum.
Svoje miesto má mäta aj v kozmetike. Pridáva sa do mydiel, zubných pást a ústnych vôd alebo do šampónov. Keďže sťahuje póry a tonizuje pleť, je obľúbená aj v pleťových krémoch či tonikách.
Viac ako šesťsto druhov
Rastlina nie je náročná. Je trvalka a prežije aj tuhé mrazy. „Na rozdiel od napríklad levandule sa dá pestovať aj v črepníku, čo poteší najmä ľudí v bytoch,“ opisuje bylinku Ivana Mezeyová z Katedry zeleninárstva na SPU. „Veľmi ľahko sa rozmnožuje. Časté je aj kríženie jednotlivých druhov mäty medzi sebou, čo robí vrásky na čelách pracovníkov botanickej záhrady a celkovo asi všetkých pestovateľov.“
Každý druh má špecifické vlastnosti. Líšia sa výzorom, veľkosťou, sfarbením listov i kvetov, vôňou aj použitím. Niektoré majú vyššie liečivé účinky ako ostatné, iné zase lepšie doplnia jedlo či poslúžia ako dekorácia do záhrady. Na svete je už okolo šesťsto druhov. „Sú to len tie, ktoré prejdú testovaním a registrujú sa. Na to, aby prešli testom, musia dokázať, že sú schopné udržať si konkrétne vlastnosti,“ vysvetľuje odborníčka.
Čokoládová, banánová aj jablková
Najrozšírenejšia v rámci Slovenska je mäta pieporná, odroda Danica. Obsahuje veľa rastlinných silíc, čo ju radí k najliečivejším druhom, ktoré sa využívajú aj vo farmaceutickom priemysle. „Vysoký obsah silíc majú napríklad mäta Danica, kučeravá či marocká, sú akoby korenistejšie a výraznejšie ako iné. Silica je zodpovedná za chuť aj vôňu.“
Mnohí však nevedia, že existujú aj menej mentolové typy mäty. Používajú sa hlavne do múčnikov a iných sladkých jedál, nie do čaju. Je to hlavne mäta čokoládová, ktorá vôňou pripomína sladkú arómu čokolády, či banánová. Mäta s typickou vôňou banánov je však trochu nebezpečná. „Minule som sa dočítala, že je toxická pre mačky a psy. Ide však iba o tento konkrétny druh, ostatné jedovaté vôbec nie sú,“ ubezpečuje botanička.
Jestvuje aj jablková, figová či odnož biele hrozno, ktorá má minimum mentolu a vonia iba po hrozne. Preto je vhodná v cukrárstve a vyrábajú sa z nej sirupy či marmelády.
Cukríky s vlastným druhom
„Po mäte Tic Tac dostali pomenovanie aj známe cukríky, ktoré obľubujú deti i dospelí,“ vraví Mezeyová. Vyniká veľkým množstvom mentolu. Pe-stuje sa v Taliansku pri obci Carmagnola. „Tamojší obyvatelia používajú synonymum názvu, čiže nie mäta Tic Tac ale Carmagnola.“
Oveľa väčšia ako iné rastliny je švajčiarska mäta Swiss Ricola. Takisto sa z nej vyrábajú luxusné cukríky s výraznou vôňou. Mojito v podnikoch robia takmer vždy z mäty piepornej. Avšak je aj samostatná odroda, ktorá je tá pravá do populárneho nápoja s rumom. Pochádza z Kuby, ako aj preslávený drink.
Na Slovensku je registrovaný len jeden druh
Dvojité povzbudenie imunity prinesie mäta zázvorová. „Mali by sme cítiť ďumbier, zázvor je nesprávne pomenovanie. Dá sa využiť samozrejme do čaju, čo je veľmi populárne a uprednostňované,“ tvrdí Mezeyová. Dodáva nápoju mentolovejšiu chuť. Má aj svoje cukríky a originálne dochutí mäso.
Zaujímavou a zároveň pravdepodobne najháklivejšou je mäta cesnaková. „Vysadili sme ju tri roky po sebe, no vždy sme ju museli na jar dokúpiť znova. Ostatné mäty sú bezproblémové, neviem, či sme robili niečo zle,“ čuduje sa botanička. Táto mäta je drobná, plazivá a dáva sa skôr do šalátov. „Neviem, či by ste mali chuť na čaj z tejto mäty.“
Všetky odrody pochádzajú zo zahraničia. Jediný registrovaný druh na Slovensku má meno Kristínka, do zoznamu sa dostal len minulý rok.
