NITRA. Hroby z prvej svetovej vojny na cintoríne v Mlynárciach dostávajú postupne svoj pôvodný vzhľad. Jiří Ptáček ich čistí suchým ľadom, ktorý je šetrný k materiálu aj k životnému prostrediu.
„Nezanechávam žiadny sekundárny odpad, pretože oxid uhličitý – zmrazený plyn – sa pri dopade na nečistotu vyparuje,“ približuje nám metódu, s ktorou sa zoznámil počas pobytu v Nemecku.
Unikátny vojenský cintorín vznikol v roku 1914, na začiatku vojny. Kedysi pri ňom stála baraková epidemická nemocnica, dnes je ukrytý medzi rodinnými domami.
Pod bodom mrazu
Jiří Ptáček sem chodí tretí rok, vždy na jeseň. Suchým ľadom už vyčistil vyše sto hrobov. „Má teplotu mínus 79 stupňov. Je nakrájaný na trojmilimetrové guličky, ktoré sa dajú do dávkovača. Stroj poháňa vzduch z kompresora,“ vysvetľuje.
Na jednom hrobe pracuje v priemere hodinu. Na záver ho natrie ochranným bezfarebným náterom proti poveternostným podmienkam.
„Suchý ľad zabíja mikroorganizmy. No keď je potom hrob dlho zasypaný centimetrovou vrstvou lístia a ihličia, nič nezaručí, že sa na povrchu neobjaví mach,“ upozorňuje Jiří Ptáček.
Hroby, ktoré ešte neboli obnovené, pokrýva už hrubá vrstva machu. Občasní návštevníci cintorína sú rozčarovaní, myslia si, že na jeseň by sa mala zintenzívniť údržba. Mestu, ktoré je správcom cintorína, s ňou pomáhajú vojaci. Peniaze každý rok poskytuje ministerstvo vnútra.
Nová farba sa už šúpe
S obnovou hrobov začalo mesto už pred niekoľkými rokmi. V začiatkoch objednalo firmu, ktorá betónové náhrobky z roku 1929 (na cintoríne ich osadili jedenásť rokov po skončení vojny) vymenila za kópie. Povedali nám to na správe cintorínov, hovorili o 39 hroboch.
Mesto neskôr informáciu poprelo. Tvrdilo, že išlo len nový náter, no v teréne to tak nevyzerá. Navyše, biela farba pôsobí neprirodzene a z hrobov sa olupuje.
Keby bol cintorín pamiatkovo chránený, takýto postup by nebol možný. To sa má zmeniť. „Krajský pamiatkový úrad Nitra v súčasnosti spracováva podklad na vyhlásenie vojenského cintorína za národnú kultúrnu pamiatku,“ povedal Rudolf Viršík z KPÚ Nitra.
Kríž, dvojkríž aj polmesiac
V epidemickej nemocnici, pri ktorej cintorín v roku 1914 vznikol, umiestňovali aj zajatcov. V hroboch je pochovaných 427 vojakov približne dvadsiatich národností a niekoľko civilistov.
Vojaci ležia vedľa seba bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie – na náhrobných pomníkoch je kríž, dvojkríž aj polmesiac. Aj preto je cintorín unikátny.
Jeho atmosféru umocňuje socha Vojaka, ktorú v roku 1924 vytvoril akademický sochár Július Bártfay. Mesto ju dalo obnoviť, na cintorín sa vlani v októbri vrátila kópia. Zreštaurovaný originál zostal dočasne v bratislavskom ateliéri Tri kamene
„Dielo tam bude bezodplatne a odborným spôsobom uskladnené,“ povedala Iveta Žitňanová z odboru kultúry na radnici.
V budúcnosti originál prevezú do plánovaného mestského lapidária „alebo do iného, mestom určeného objektu“. Prevoz vykoná zhotoviteľ na svoje náklady.
Viaceré vojenské hroby v Nitre zlikvidovali
Hroby z prvej svetovej vojny sú v Nitre iba na vojenskom cintoríne v Mlynárciach. Tie, ktoré boli na mestských cintorínoch, postupne chátrali a zarastali burinou. V roku 1965 ich Technické služby zlikvidovali.
„Vojenské hroby mimo vojenského cintorína postihol zlý osud. Vojenská správa mala ročne len 5 Kčs na jeden hrob, preto vyzývala obyvateľov mesta na poskytovanie milodarov. Posledná úprava vojenských hrobov na mestských cintorínoch sa robila v roku 1942,“ povedal pred časom amatérsky nitriansky historik Štefan Košovan. (mh)
