ŠAĽA. Folklórne súbory Šaľan a detský súbor Šaľanček sú na kultúrnej scéne iba tri roky a už si stihli získať mnoho fanúšikov aj ďaleko za hranicami mesta. Za sebou majú mnohé úspešné vystúpenia a tešia sa obľube širokej verejnosti. Viac o úspechoch i plánoch prezradil vedúci folkloristov, Roman Hatala.
Folklór si dokázal v Šali za krátku dobu svojej existencie získal značnú popularitu. V čom vidíte tento úspech?
Folklór a zachovávanie tradícií tohto regiónu tu dlho chýbali. K rýchlemu rozvoju určite prispelo aj to, že niekoľko členov súboru Šaľan pochádza z Folklórneho súboru Chemik, ktorý v Šali pôsobil pred štrnástimi rokmi a bol veľmi obľúbený. Mal za sebou dlhoročnú bohatú históriu a bol na vysokej úrovni. Pri zakladaní súboru sme oslovili veľa ľudí, známych, ktorí sa pohybovali v oblasti ľudovej kultúry. V marci 2015 sme urobili veľký nábor, ako do Folklórneho súboru Šaľan, tak aj do Detského folklórneho súboru Šaľanček. Počet členov postupne narastal. Začiatky boli ťažké, rozbiehalo sa to pomaly. Členovia súboru sa často menili, ale podarilo sa nám s prvotnými problémami popasovať.
Aká je súčasná situácia čo sa týka zloženia súboru? Nechýbajú vám chlapci?
Veru, chlapcov nikdy nie je dosť. Momentálne je ale pomer vyvážený. Folklórny súbor má 20 aktívnych tanečníkov, z čoho chlapcov je osem. Sú šikovní a veľmi sa snažia. Máme aj nových členov, ktorí sa rýchlo učia a baví ich to. Veľmi ma teší, že máme v súbore aj veľmi mladých tanečníkov. Vekové rozpätie súboru je naozaj široké. V detskom súbore máme 25 detí, aj chlapcov.
Šaľania sa môžu prihlásiť aj do kurzu ľudového tanca. Prečo ste sa pustili do takéhoto projektu?
Myšlienka založiť kurz vyplynula zo situácie vo folklórnom súbore. Často sa stalo, že na tréningy prišiel záujemca, ktorý s tancom nemal veľa skúseností. Keď videl zabehnutý kolektív, odradilo ho to a viac neprišiel. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli otvoriť kurz, kde môžu prísť aj úplní začiatočníci. Naučia sa základné kroky a tance, ktoré sa dajú zvládnuť za pár mesiacov. Keď ich to baví a majú záujem následne môžu prejsť do folklórneho súboru.
Nielen Šaľania vás môžu často vídavať na rôznych akciách. Vaše predstavenia sa vždy tešia veľkému záujmu. S akým pásmami vás môžu milovníci folklóru na rôznych podujatiach vidieť?
Folkloristi ľudové tradície prezentujú v samostatnom programe pod názvom Šalianske obyčaje alebo jednotlivo v troch samostatných pásmach: Pred mľinom, Dolores, dolores a Chtora dzifka bez frajira, ňej do karčmi ňezadzira.V ostatnom období sme veľa vystupovali aj v partnerských mestách Šale. S deťmi aj dospelými sme boli v Maďarsku. Predtým sme boli na Ukrajine so súborom dospelých. Veľmi radi by sme sa tam niekedy vrátili.
V súčasnosti chystáte nový program – tretie pokračovanie Šalianskych obyčajov. Prezraďte o prípravách niečo viac.
Je to pre nás veľký sviatok. Bude to galaprogram, prezentácia našich noviniek. V programe používame aj choreografie a pasáže zo starších pásiem, ktoré však obmieňame a dopĺňame novými. Budeme mať aj hostí, prídu medzi nás Furmani z Nitry, ktorí program obohatia svojím pásmom a Folklórny súbor Sečkár z Močenka. Nebudú chýbať ani naši najmenší, Detský folklórny súbor Šaľanček. Pre deti je veľkou motiváciou môcť vystupovať s „veľkými“, ktorí sú pre nich vzorom a inšpiráciou. Šaľanček pripravuje nové pásmo, ktoré predvedie práve v rámci Šalianskych obyčajov III. Premiéra galaprogramu bude 26. novembra 2018 o 18.00 hodine v Dome kultúry Šaľa.
Vystupujú aj v zahraničí. (zdroj: Archív MsKS Šaľa)S programom Šalianskych obyčajov súviselo aj dlhé obdobie zháňania informácií a študovania materiálov a tradícií tohto regiónu. Bol to náročný oriešok?
Zo Šale a okolia je veľmi ťažké zohnať zdroje. My sme informácie čerpali hlavne zo Štátneho archívu Šaľa, z rukopisov šalianskeho ľudového spisovateľa Jozefa Miškovicsa Selleyia a z kníh, ktoré opisujú naše zvyky a tradície: Pavel Macháček – Šaľa v dejinách, Karol Šmida – Šaľa-kapitoly z histórie mesta, Šaľa – vydané pri príležitosti osláv 980. výročia Šale. Pomohol nám aj Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied, ktorý nám poskytol štúdiu od Antona Lifku – Kroj šaľanský. Veľkým prínosom bolo pre nás Vlastivedné múzeum v Galante, ktoré nám poskytlo dochované ľudové odevy zo Šale a jeho jednotlivé špecifické časti. Vďaka týmto zdrojom sa nám podarilo dať dokopy program i kroje. Veľa cenných informácií a fotografií sa nám podarilo získať aj z Domu ľudového bývania Šaľa a od samotných Šaľanov.
V kultúre financií nikdy nie je dosť a vo folklóre obzvlášť. Ako sa pasujete s finančnými záležitosťami?
Folklórny súbor potrebuje k svojmu pôsobeniu krásne kroje, ktoré sú finančne veľmi náročné. Peňazí nikdy nie je dosť. Patríme priamo pod mesto, takže hlavný zdroj financií je práve odtiaľ. K dispozícii máme priestory v dome kultúry, kde môžeme trénovať, čo je pre fungovanie súboru tiež nesmierne dôležité. V ústrety nám vždy vychádza aj Centrum voľného času. V súčasnosti fungujú rôzne granty a my sa ich snažíme v čo najväčšej miere využívať. V neposlednom rade nám pomáhajú aj miestni súkromní sponzori, ktorí nám prispeli na kroje. Tie potrebujeme vždy, keď chystáme nové pásmo z nového regiónu.
Prezraďte vaše ciele a ambície na najbližšie obdobie, čo sa týka folklóru.
Bol by som veľmi rád, či už budem vedúci súboru alebo nie, keby sa zachovali prezentácie našich folkloristov, aby súbor s úspechom fungoval a mal zapálených tanečníkov. V neposlednom rade, aby sa zachovávali a ďalej šírili krásne ľudové tradície nášho regiónu i Slovenska.
