NITRA. Prvá jesenná výstava v Krajskom Osvetovom stredisku patrí dvom maliarkam a jednému sochárovi. Autorky vyššieho veku Oľga Hrubošová a Júlia Vinklerová sa rozhodli splniť si sen z mladosti a ukázať svoje diela verejnosti. Ako hosťa si pozvali sochára Matúša Hečka z iného kraja.
Nespája ich iba spoločná láska k umeniu, ale aj k prírode. V ich tvorbe vidieť inšpiráciu okolitou krajinou, lesom aj historickou architektúrou. Obe autorky tiež rady maľujú kvetinové zátišia či prímorské oblasti, ktoré navštívili.
Od vedy k umeniu
Pôvodne sa ani jedna z maliarok nezameriavala na umenie a vôbec nesúviselo s ich zamestnaním. Kresleniu sa venovali iba vo voľnom čase a profesionálnejšie ho začali vnímať až vo vyššom veku. Spoznali sa na umeleckej škole v Nitre, ktorú dodnes navštevujú.
Oľga Hrubošová dlhé roky pôsobila ako pedagóg a v súčasnosti je tlmočníčkou a prekladateľkou na voľnej nohe. K maľovaniu sa dostala, keď sa oboznámila s metódou kreslenia pravou hemisférou. Odvtedy sa mu venuje pravidelne.
Zamilovala si ho natoľko, že nastúpila na Univerzitu tretieho veku na UKF, kde študovala program Dejiny výtvarného umenia a výtvarnej tvorby. Zdokonalila svoju techniku a inšpiráciu ďalej čerpala na Slovensku i v zahraničí. Má za sebou už niekoľko výstav, pár dokonca aj v susednom Maďarsku. Najradšej pracuje s olejovými farbami, no skúša takisto akryl či akvarel.
Tajne kreslila svojich žiakov
Júlia Vinklerová sa najprv taktiež venovala učiteľstvu. Bola dokonca obľúbenou profesorkou kurátorky výstavy Marty Hučkovej. „Oslovila ma telefonicky, či by som jej nespravila výstavu. V tom čase som bola veľmi zaneprázdnená, najskôr som sa ospravedlnila, potom som rozmýšľala, pretože meno sa mi zdalo povedomé.“ Zistila, že skutočne ide o jej bývalú učiteľku biológie a chémie z gymnázia.
Vinklerová si kreslením vypĺňala čas aj počas vyučovania. „Priznám sa, že som rada využívala pokojné chvíle na poradách či maturitách,“ prezradila Vinklerová. Kreslila hlavne sústredené tváre svojich žiakov alebo kolegov. „Bola to dobrá metóda proti zdriemnutiu.“
Svoju záľubu na dôchodku povýšila na vyššiu úroveň. Prešla maliarskym školením, kde získala skúsenosti s pastelom, akvarelom, akrylom aj s olejomaľbou.
Aby znížil vekový priemer
Umelkyne k sebe netradične prizvali aj sochára Matúša Hečka. Napriek mladšiemu veku sa drevorezbe venuje už dvadsaťdva rokov. Jeho tvorba nadväzuje na tradičné slovenské sochárstvo, v ktorom prevláda jednoduchosť a nenútenosť. Námety sa mu ponúkajú už len pri pohľade na drevo. Prevažujú motívy rodiny, zvierat a ženskej postavy, ktorú ale nezobrazuje vulgárne, ale s úctou.
„Spojili sme sa s ním, pretože sa nám páči jeho práca. A takisto nám zlepšuje vekový priemer,“ vraví Hrubošová. Drevené diela dopĺňajú ich farebné maľby a budia dojem ucelenej expozície.
Slávu nepotrebujú
Mnohí sa autoriek pýtali, prečo si na staré kolená zaumienili spraviť výstavu. Obe sa zhodli na tom, že na rozdiel od mladších autorov nebažia po sláve a ani ju už nepotrebujú.
„My nezávisíme od toho, či sme populárne,“ vysvetľuje Hrubošová. Chcú sa predovšetkým podeliť o svoje pocity. „Niekedy sa dielo robí samé, vznikne ľavou zadnou, niekedy sa dlho trápime, ale ten výsledok nás vždy poteší. A s touto radosťou by sme sa chceli podeliť aj s ostatnými.“
