Začínal s atletikou, neskôr sa roky venoval behu na lyžiach a ako senior obľubuje pravidelné prechádzky po zoborských chodníkoch. Prvýkrát reprezentoval Sláviu VŠP v atletike (dnes SPU) v polovici septembra 1961. Dnes 82-ročný bývalý pedagóg, prodekan a prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a člen TJ Slávia si vyše 60 rokov udržuje primeranú športovú výkonnosť a optimizmus. Prof. Alojz PODOLÁK.
Pán profesor, ako si spomínate na prvé atletické úspechy a zážitky?
- V období rokov 1956 až 1968 som reprezentoval nitriansku atletiku asi na 150 pretekoch doma i v zahraničí, hlavne v skoku do diaľky a trojskoku. Určite najcennejším zážitkom bolo, keď ma Slovenský atletický zväz v rámci MMM v Košiciach delegoval vo vložených pretekoch v trojskoku s účasťou majstra sveta a olympijského víťaza, ktorým bol Adhemar Ferreira da Silva. Dojímavé pre mňa bolo, keď rozhodca hlásil: „Skáče Ferreira da Silva z Brazílie, pripraví sa Lojzo Podolák z Nitry.“ V trojskoku som absolvoval veľa celoštátnych kôl atletických súťaží vrátane Univerziád SR a ČSFR. Kariéru v atletike som ukončil ako 50-ročný. V ďalšom období som pôsobil ako kvalifikovaný rozhodca, poradca mladším atletickým nadšencom a v 70-tych rokoch som bol zvolený za predsedu TJ Slávia VŠP, s organizovanosťou vyše tisíc členov v 12 športových oddieloch. K športu sme samozrejme viedli aj naše deti. Syn bol dokonca majster Slovenska v trojskoku a prekonal o pár centimetrov môj rekord.
Beh na lyžiach bola ďalšia disciplína, v ktorej ste získali nemalé úspechy...
- Áno, je to tak. Pre obdobie 70-tych rokov bolo módnym trendom vznik európskych a svetových lyžiarskych maratónov. Pre tento smer seniorského športovania i mňa inšpirovalo dlhodobé priateľstvo s olympionikom R. Čillíkom a určite aj starší kolegovia Z. Belaj, J. Jech, J. Kulich a môj starší brat Anton ako prví účastníci Bielej stopy Krahule - Banská Bystrica. Nitra vždy patrila k mestám s najväčšou účasťou a každoročne vyslala 3-4 autobusy pretekárov.
V období rokov 1976 až 2016 som doma i v zahraničí úspešne absolvoval 36 lyžiarskych maratónov v celkovej dĺžke asi 1500 km - prvý maratón ako 40-ročný. Za najatraktívnejší maratón a pre účastníka i najnákladnejší (moju účasť podporili a zasponzorovali naši najbližší príbuzní žijúci v Austrálii - Andrejka, Jozef a Dominika), aj keď v ťažkých podmienkach, považujem Kangaroo Hoppet v Austrálii, ktorý som absolvoval dokonca dvakrát ako prvý Slovák z mesta pod Zoborom v kategórii nad 60 rokov. Za najkrajší považujem Engadin vo Švajčiarsku - 42 km v atraktívnej alpskej prírode. Posledný štart som realizoval ako 77-ročný na Skalke.
Sám sa považujete za hrdého Nitrana a zároveň netajíte obdiv a úctu k lokalite Zobora a jeho okoliu. Čím si vás táto časť nášho mesta získala?
- Zobor a jeho okolie boli pre mňa viac ako 60 rokov majestátnou telocvičňou. Sú to široké príležitosti na dlhé a strmé výlety pre všetky vekové kategórie. Scenéria Zobora poskytuje nielen vizuálne vyžitie, ale hlavne podmienky na relax, fyzickú i mentálnu imunitu... Z náhodnej turistickej prechádzky asi 20 členov atletiky v 80-tych rokoch vznikol Zoborský silvestrovský beh. Jeho návštevnosť a účasť prerástla na viac ako 250 pretekárov. Ja sám som sa silvestrovského behu zúčastnil 27-krát.
Je mojou snahou vyzývať občanov nášho krásneho mesta k podobným aktivitám. Možností je veľa, treba to možno skúsiť raz. Verím, že na zoborských chodníčkoch budem stretávať nadšencov podobného zmýšľania, ako mám ja. Budúcnosť tejto krásnej časti Nitry by mala byť pre každého jasná - slúžiť občanom pre turistiku a šport, bez motorizmu, diskotékového hluku a zbytočných stavebných konštrukcií.
Autor: Viera Rybanová
