Ako ste prijali správu o tom, že budete asistentom trénera pri seniorskej reprezentácii?
- V prvom rade to bolo veľké prekvapenie a veľká radosť, ktorá, samozrejme, prechádza do obrovskej zodpovednosti.
Čo to pre vás znamená?
- Je to najvyššia méta, ktorú možno v trénerskej kariére dosiahnuť. Ale aj veľmi zaväzujúca, pretože na Slovensku je každý trénerom a bude veľa radcov, ktorí nám budú chcieť poradiť.
Oto Brunegraf
Narodený 7. 7. 1972.
Doterajšie pôsobiská: Nitra, Mladá Boleslav, Žilina, Lubin (Poľ.), Senica, SR 21, Sparta Praha.
Čo na to hovoria vaši najbližší?
- Mali obrovskú radosť, tešia sa a držia mi palce.
Ako ste využili voľný čas po ukončení angažmánu v Sparte? Bolo vám už dlho bez futbalu?
- Venoval som sa rodine, chvíľku som si oddýchol a ako sa začala nová sezóna, tak som sa zúčastňoval futbalových zápasov na Slovensku a v Čechách. Či mi bolo dlho? Áno, ten pocit už prichádzal.
Kedy ste začínali s trénerskou kariérou?
- Mal som 22 rokov, keď som po skončení štúdia na FTVŠ UK začal ako asistent pri staršom doraste FC Nitra. Mal som výbornú možnosť spolupráce s Vladimírom Pucherom, ktorý ma trénersky veľmi obohatil. Potom som ako hlavný tréner viedol viaceré mládežnícke kategórie v Nitre.
Snívali ste v začiatkoch trénerskej kariéry, že sa raz dostanete k reprezentácii?
- Asi sníval, ale určite som si to vtedy nevedel predstaviť. To bolo veľmi vzdialené.
V sezóne 2007/2008 ste pôsobili v Nitre ako asistent trénera Hapala a mužstvo skončilo tretie v lige. Bola táto sezóna odrazovým mostíkom pre vašu ďalšiu kariéru?
- Bola - z viacerých dôvodov. Prvý moment bol, že som sa dostal do kontaktu s Pavlom Hapalom, s ktorým sme sa dovtedy nepoznali. Táto sezóna je doteraz najúspešnejšou v histórii FC Nitra v slovenskej lige. Tento dobrý výsledok nás oboch odrazil do ďalších trénerských štácií. Bola to úžasná sezóna, začali sme ju skvelou sériou. Vtedy bol v Nitre aj Peter Dedík, s ktorým sa dnes stretávam na zväze a radi si spolu zaspomíname. Takisto si mám čo povedať aj s hráčmi z vtedajšieho mančaftu.
Spomínate si ešte na svoj prvý kontakt s Pavlom Hapalom? Čo rozhodlo o tom, že ste začali spolupracovať?
- Bola to náhoda. Najskôr som viedol úvodné tréningy sám a čakalo sa na vyriešenie pozície hlavného trénera. Prišiel Pavel Hapal a od prvého momentu sme si ľudsky i pracovne sadli. Predtým som bol v Nitre asistentom trénera Ivana Galáda. Po jeho boku som začínal v seniorskom futbale.
Na dva zápasy ste dočasne viedli tím SR 21. Dlhé roky však pôsobíte ako asistent. Nemáte ambíciu byť hlavným trénerom, či už v klube alebo v reprezentácii?
- Túto otázku dostávam často. Samozrejme, mám ambície, ale situácie sa vždy vyvíjajú trošku inak. Ten čas asi príde. Vždy závisí od ponuky, ale v poslednom období taká nebola.
Čo hovoríte na to, že Pavel Hapal sa chce rozprávať s Miroslavom Stochom?
- Po ich rozhovore pravdepodobne Miňo dostane druhú šancu na základe jeho dobrých výkonov v Slavii Praha. Od známej kauzy na ME prešli dva roky a myslím si, že aj Miňo si uvedomil nevhodnosť jeho správania.
S akým cieľom prichádzate k reprezentácii?
- Odpoveď je jasná: postúpiť na majstrovstvá Európy 2020. Bude dôležité v týchto zvyšných dvoch zápasoch Ligy národov získať čo najviac bodov kvôli nasadeniu pred decembrovým žrebom kvalifikácie na ME.
Môže byť slovenský fanúšik optimista s výhľadom do budúcnosti?
- Aj pri mojej predchádzajúcej práci pri tíme SR 21 som spoznal veľmi veľa kvalitných futbalistov, a to aj v nižších vekových kategóriách. Myslím si, že Slovensko nemusí mať obavy, je tu veľa mladých talentovaných hráčov, ktorí budú atakovať dres reprezentačného áčka.
