NITRA. Čipkárky z Nitry sa už dvadsiaty rok starajú o to, aby jedno z pôvodných ručných remesiel nezaniklo. Výstava v Ponitrianskom múzeu Preložiť – prekrížiť paličky predstavuje výber z ich tvorby a potrvá do 2. decembra.
Zmodernizovali čipkárstvo
Ľudové čipky boli kedysi populárne, zanikli však v rovnakom čase, ako keď sa prestali nosiť kroje. Aj vďaka Klubu paličkovanej čipky Nitra vznikla publikácia Paličkovaná krása, čím pomohli oživiť nitrianske čipkárstvo. Aby úplne nevymizlo, prenášajú ho aj do modernej doby.
Vytvárajú paličkované obrazy, hodiny, doplnky či bižutériu. „Vzory čipiek čerpáme z kníh, príručiek, jedna od druhej, ale aj z internetu,“ vraví zakladateľka klubu Veronika Géciová.
Väčšina členov klubu je pokročilého veku. „Prvýkrát som sa dostala k paličkám asi pred päťdesiatimi rokmi ako študentka. Boli sme na turistike a pred jedným domom sedela pani a paličkovala, čo ma veľmi zaujalo,“ opisuje manažérka klubu Dagmar Čavčíková. Paličky však pre rodinu a prácu musela odložiť a vrátila sa k nim až na dôchodku podobne ako ostatní.
Sú aj v knihe rekordov
Čipkovaním zachovávajú dedičstvo našich predkov. Dnes sa mu totiž venuje málokto. „Už pred štyridsiatimi rokmi by sa čipkárky dali spočítať na prstoch jednej ruky. Ale v poslednej dobe sa táto činnosť tak rozvinula, že dnes je takýto krúžok prakticky v každom meste,“ hovorí Čavčíková.
Členovia klubu už majú aj zápis v Guinessovej knihe rekordov. S klubmi z celého Slovenska sa podujali na spoločný projekt s názvom Čipkárska cesta. „Každý klub mal spraviť nejaký motív na asi desaťcentimetrové štvorčeky. V Pribyline ich všetky spojili a vytvorili čipku, ktorá mala asi 52 metrov,“ vraví manažérka.
Neoceniteľné diela
Výroba je veľmi náročná na čas i peniaze. Trvá aj dve hodiny, kým spravia približne centimeter čipky. Preto je problém aj s tým, ako ručnú prácu oceňovať. „Ľuďom sa zdá, že to je drahé. Ale zaberie to veľa času a aj materiál je drahý. Dá sa povedať, že to je neoceniteľné.“ Diela sa ale nesnažia predať. Považujú to hlavne za záľubu, pri ktorej dokážu relaxovať.
Liek na dušu
V klube si nepom
áhali iba pri čipkovaní. Stali sa súdržným kolektívom a navzájom sa podporovali v rôznych situáciách. Niektorým členkám pomohlo čipkovanie prekonať ťažké obdobia v živote. Príkladom je aj Juliana Babošová. S tvorbou začala, keď mala vážne zdravotné problémy. „Nechcela som chodiť medzi ľudí. Vtedy ma pani Géciová, ktorá je moja susedka, zavolala k sebe,“ prezrádza Babošová.
Zo začiatku to takmer vzdala. Suseda ju ale presvedčila, aby pokračovala. „Chvalabohu, že som to vyskúšala, bol to pre mňa liek.“ Práve vďaka paličkovaniu dokázala prežiť trinásť rokov boja so zákernou chorobou. Teraz každému s trápením odporúča, aby to sám vyskúšal.
