NITRA. Hrá na violončelo, gitaru, spieva a aj skladá vlastné piesne. Všestranne nadaná speváčka Martina Uhrínová z Nitry nie je na hudobnej scéne nováčikom. No síce hrala a spievala aj s kapelami ako Desmod či Metropolis, vlastné CD sa odhodlala vydať až teraz. Za krstnú mamu debutového albumu s názvom Skladačka si vybrala svoju dlhoročnú kamarátku, speváčku Editu Andelovú zo skupiny Alalya. Spolu s kapelou ho symbolicky pokrstili skladačkou a domácim zázvorovým likérom.
Už máte za sebou niekoľko rokov hudobných skúseností. Hrali ste so známymi kapelami a popritom ste aj sama tvorila. Prečo ste vydali CD až teraz?
"Ono to celé dozrievalo dlhšie. Piesne som síce skladala, ale nejako som sa k tomu nevedela dokopať. Potom prišiel zlomový moment, keď som si povedala teraz alebo nikdy."
Kedy to bolo?
"Odchádzala som vtedy z jednej kapely. Uvedomila som si, že buď niečo začnem robiť ja sama, alebo to, čo som si doteraz budovala, celé padne. Tak som nahrala pár piesní, rozoslala ich chlapcom a šlo to už pomerne rýchlo. V podstate sme celé cédečko dali dokopy za pol roka."
Muselo to zabrať veľa voľného času. Ako ste riešili napríklad každodenné povinnosti a rodinu?
"Bolo to náročné, predstavovala som si to oveľa jednoduchšie. Myslela som si, že to nahráme za týždeň. Ale v skutočnosti na tom bolo veľa, veľa roboty. Keď niekto chce vedieť, ako nenahrávať album, nech ide za mnou. Už totiž presne viem, ako sa to nemá robiť. Mám to však za sebou a nabudúce už budem pripravená. Ak teda bude nejaké nabudúce."
Krstná mama albumu Edita Andelová prezradila, že ste sa bála vydať vlastný album.
"Skôr som stále čakala, že ma do toho niekto dotlačí, aj keď som na scéne už pätnásť či sedemnásť rokov. Vždy som sa len ticho spýtala, či neskúsime zahrať aj nejakú moju vec. No potom som to nechala tak. Dúfala som, že zrazu sa niečo stane a všetko sa samo vyrieši. Nehovorí sa mi o tom ľahko. Bolo to ťažké obdobie, ktoré som aj preplakala. No zistila som, že nemôžem čakať, že to niekto urobí za mňa. Musela som sa postaviť sama za seba."
Takže ste sa stali silnejšou a vzali to do vlastných rúk.
"Nepovedala by som silnejšou, skôr mi docvaklo, že to je posledná možnosť. A ak to nespravím, skončím v depresiách s tým, že mi v zásuvke leží tridsať skladieb, ktoré nemám s kým hrať."
Teraz máte ale pomerne veľkú kapelu.
"Neverila som, že sa na to chalani dajú. S veľmi malou dušičkou som im poslala nahrávky. Čakala som, že si to len vypočujú a nič z toho nebude. No každý hneď šiel do toho. To bolo pre mňa také nakopnutie."
Na to, že ste sa dali dokopy takýmto spôsobom a ako kapela ste spolu krátko, pôsobíte na pódiu veľmi zohrane.
"Toto bol vlastne náš prvý koncert! Nie, druhý, prvý sme mali v lete. Ale áno, veľmi si sedíme, hudobne aj ľudsky. Predtým sme mali bubeníka, ktorý bol síce úžasný, ale hudobne sme boli iní. Potom aj tak odišiel do zahraničia a pridal sa terajší bubeník Maťko Kukučka. Od prvého momentu sme si neuveriteľne porozumeli."
Všetky pesničky na albume ste si písala sama?
"Napísala som všetky okrem jednej. Tú mi zložil kamarát Peťo Adamov. Text je viac-menej moja báseň, ktorú sme potom spolu trošku upravili, aby to viac sedelo."
Všetky texty aj hudbu ste si vytvorila sama?
"Áno, i keď je pravda, že pri niektorých veciach mi pomáhal ešte Maťko Ralík. Trochu mi upravil harmónie. Napríklad jednu pesničku, ktorá bola pôvodne balada, prehodil do úplne iného tempa. Zrazu z nej vznikla pomerne rýchla pieseň."
Niektoré pesničky sú svižnejšie, iné pomalšie a zachádzajú akoby do jazzu. Aký je to hudobný žáner?
"Ja to volám „upgradeovaný pop“, lebo vo svojej podstate sú piesne jednoduché. Texty aj melódie sú možno viac do folku, ale nechcela som to robiť ako folkovú muziku ani ako rockovú muziku. Nie je to tlačené vyslovene do jedného konkrétneho žánru. Každá pieseň je osobitá, každej sa hodí niečo iné.
Pôvodne som mala predstavu spraviť niečo na štýl Norah Jones, ale vzniklo z toho niečo úplne iné. Je to celé také pomiešané, riadili sme sa hlavne pocitmi. Sú skladby, ktoré sú vyslovene popové, ako je napríklad pesnička s názvom Silná, to je akoby rádiovka. Potom sú tam dokonca veci, ktoré sú viac do latina."
Ktorá z piesní je pre vás výnimočná?
"Určite Skladačka. Tá sa mi spieva aj najťažšie. Niežeby by mi hlasovo nesedela, ale ukrýva najhlbší príbeh. V podstate som do všetkých textov vložila kus seba. Nedá sa povedať, že presne opisujú to, čo sa stalo, ale skôr pocity, ktoré som v sebe mala. A z nich všetkých je to jednoznačne Skladačka, preto som po nej pomenovala aj celý album."
Je pre umelca, ktorý ešte nenahrával vlastné CD, ťažké vydať album?
"Určite áno, je to minimálne veľmi nákladné. Nerátala som s tým, že to „zožerie“ až toľko financií. Úprimne povedané, nerátam s tým, že sa to uchytí. Ale ja som to hlavne nerobila preto, aby som prerazila. Chcela som dať von svoju výpoveď. Keď sa to však bude ľuďom páčiť, budem neskutočne rada."
Vôbec nepočítate s tým, že prerazíte na hudobnom trhu?
"Ak dnes niekto robí album s tým, že ho chce predať, tak to je veľmi ťažké. Takto to dnes nefunguje. To by som musela riešiť producentov, marketing a všetko okolo toho. Nemohla by som ísť cestou, ktorou chcem. Chcem hrať to, čo ma baví. To je pre mňa prvoradé. To, či sa to bude predávať, alebo či sa to bude niekde hrávať, nie je pre mňa veľmi dôležité."
Aké máte plány do budúcnosti?
"Po prvom koncerte sa hneď objavila ponuka ísť hrať do Brna, to by bolo na začiatok veľmi pekné. Chalani v kapele sú ale veľmi vyťažení, čiže to nevidím na časté koncerty. Momentálne plánujem osloviť kluby, kde by sme mohli zahrať. Inak to vidí môj muž. Podľa neho by som mala vydať druhý album, lebo tento už vie naspamäť. No nad tým teraz vôbec neuvažujem."
Mali by ste na to dosť materiálu?
"Piesní mám až, až. Aj nových, aj starých, takže robiť na čom je. Len si treba nájsť čas. Určite by som to už robila iným štýlom. Trochu viac by som to premyslela a nešla do toho „hŕ-bŕ“. Na druhú stranu, keby som nešla, nemám ani teraz nič."
