NITRA. K tohtoročným pripomienkam významných „osmičkových“ rokov sa pridala aj výstava Prečo je to takto lepšie? v Trafačke. Stojí za ňou občianske združenie ŠOK, ktoré sa zameriava na rok 1968.
Organizátori sa prostredníctvom filmov, hudby či fotografií snažia verejnosti a hlavne mladým ľuďom ukázať nie príliš dávnu históriu nášho štátu a donútiť ich zamyslieť sa, prečo je to teraz lepšie.
Od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa ubehlo už päťdesiat rokov. Toto výročie neostalo ľahostajné ani občianskemu združeniu ŠOK – Šport Osveta Kultúra, ktoré sa pri tejto príležitosti rozhodlo usporiadať sériu výstav. Prvá bola v Hideparku, súčasná je v Trafačke a tretia sa ešte pripravuje.
„Je to vec, ktorá rezonovala po celom svete. Boli toho plné denníky, dokonca aj New York Times. No keď sa dnes rozprávam so svojimi rovesníkmi, veľa z nich nevie, čo sa vlastne stalo. Vedia len, že v šesťdesiatom ôsmom prišli nejakí vojaci a nič viac,“ tvrdí Ján Ivančík zo združenia ŠOK.
Fotky, filmy aj koncert
Ich hlavným zámerom je pripomenúť si, čo sa dialo v našej krajine počas okupácie. Pomocou viacerých typov médií sa snažia ľuďom priblížiť a lepšie porozumieť histórii, ktorá ovplyvnila životy všetkých z nás.
„Snažili sme sa o to, aby sme priniesli spomienku na túto udalosť medzi mladých spôsobom, ktorý by pre nich mohol byť zaujímavý. Chceli sme, aby si uvedomili, čo sa tu vlastne dialo a aby sme aspoň v pár ľuďoch vzbudili záujem o naše dejiny. Ak takto oslovíme čo i len dvoch či troch ľudí, má to zmysel.“
Výstava má vizuálnu a audio zložku. Tvoria ju fotografie, tabule so zaujímavosťami či ukážky z filmov, ktoré boli v tom čase zakázané. Súčasťou otvorenia bolo aj hovorené slovo či koncert s tematicky zameranými piesňami.
Viaceré druhy prezentácií zvolili organizátori na základe vlastnej skúsenosti. „na každého platí niečo iné. Myslím, že ak jedna či dve z nich človeka zaujmú, spätne sa k nim potom vráti. Vidím to sám na sebe,“ vraví Ivančík.
Porovnanie minulosti a súčasnosti
Pôvodne pre výstavu plánovali úplne iný názov. „Rozmýšľali sme nad zakomponovaním osmičky. Nakoniec sme sa zhodli, že sa zameriame na tému slobody.“
Expozícia ľuďom ponúka predovšetkým isté porovnanie minulosti z roku 1968 a dnešnej doby a poukazuje na možnosti, ktoré vďaka tomu majú.
„Nechceme ľuďom povedať, že vtedy to bolo horšie a prečo. Chceme im len ukázať, že takto to bolo kedysi a nech to porovnajú s tým, čo všetko môžu robiť dnes.“
Na predošlú výstavu v Hideparku získali od mladých ľudí veľa pozitívnych ohlasov.
„Napríklad na pôvodné rozhlasové vysielanie viacero ľudí hovorilo, že to bolo super a že sa dozvedeli mnoho nových vecí. Bol to dobový prvok, ktorý ich veľmi oslovil.“
O zážitky sa podelili aj pamätníci
Výraznou zmenou medzi prvou a druhou výstavou bolo aj pestrejšie zloženie návštevníkov. Oproti Hideparku, kde dominovala mladá generácia, sa na výstave v kaviarni Trafačka objavili aj priami účastníci okupácie.
O svoje skúsenosti a dojmy sa s publikom podelil aj majiteľ kaviarne František Kolář. „Ja a moja generácia sme mali to šťastie, že sme zažili dve prelomové obdobia, roky 1968 a 1989. Patria k najvýraznejším veciam, čo nás mohli postretnúť v živote. Je dobré, že táto generácia ešte minimálne tuší, čo sa dialo. Aj keď mám dojem, že na hodinách dejepisu či občianskej výchovy to nepreberajú veľmi hĺbkovo.“
Opísal aj pár zážitkov z osudového augusta. „Otec nás so sestrou zobral na americký film My fair lady. Domov sme prišli neskoro v noci a už o pol štvrtej ráno som sa zobudil na vrzgot. Vykukol som von z okna, pod ktorým práve zastavil tank. Otvoril sa poklop a vyliezol odtiaľ taký chlapček, taký Mongol. Keďže sme bývali na prvom poschodí, priamo sme na seba pozerali, boli sme asi pol metra od seba. To bol môj prvý stret so sovietskou mocou.“
Zmienil však aj veselú príhodu z prístavu v Komárne, kde sa zišli všetci poprední predstavitelia ľudu a očakávali príchod lodí so sovietmi.
„Všetci sa nahrnuli na drevené mólo. Bolo ich tam strašne veľa. Zrazu prišla sovietska flotila. Pristál prvý čln, druhý a keď z tretieho člna vystupovali generáli, zrazu sa niečo stalo. Zaznela obrovská rana, ako keď sa láme drevo a železo. Mólo sa prelomilo a papaláši aj generáli skončili vo vode.“
Združenie ŠOK bude šíriť osvetu aj budúci rok. Chystá sa poukázať na ďalší výrazný míľnik v našich dejinách, zablúdi však trochu hlbšie do histórie.
Organizátori pripravujú väčší projekt, ktorý sa bude venovať 455. výročiu oslobodenia spod tureckej nadvlády, o ktorej má v súčasnosti prehľad len málokto.
