NITRA. Do Nitry prišiel dokázať, že nefotí iba krajinky. Mladý slovenský fotograf Ján Kekeli sa preslávil najmä krajinnými scenériami. Prostredníctvom výstavy Vágny scenár v Nitrianskej galérii sa snaží ukázať aj inú stránku svojej umeleckej tvorby.
Ján Kekeli absolvoval štúdium fotografie na VŠVU v Bratislave. Verejnosť ho začala vnímať približne v roku 2012, keď uverejnil koncepciu veľkolepých fotografií pod názvom Obrazy krajiny. Niektoré boli vystavené aj v rámci výstavy Dve krajiny v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.
V úlohe režiséra
Súčasná expozícia sa však od jeho predošlého zamerania výrazne líši. Vágny scenár predstavuje diela, ktoré stoja na pomedzí dokumentárnej a umeleckej fotografie. Nadväzuje nimi na výstavu Malá scéna, ktorú mal v apríli v Bratislave. „Názvy sú príbuzné, akoby sa dotýkali divadelnej tematiky. Súvisí to aj s tým, že Kekeli nielenže dokumentuje realitu, ale stavia sa do pozície režiséra, akoby tvoril inscenácie,“ objasňuje kurátorka výstavy Mária Janušová.
Ako režisér už iba nezachytáva realitu, ale ju aj tvorí alebo upravuje. Síce sa pridŕža skutočnosti, jemne ju mení umelou kompozíciou alebo fotky dotvára v postprodukcii. Zachytáva na nich náhodné alebo premyslene usporiadané objekty. Fotografie sa preto dajú nazvať aj zátišiami.
„Aj inštaláciou v galerijnom priestore akoby dokončoval kompozíciu svojho umeleckého diela. V priestoroch galérie sú diela zvláštnejšie nainštalované a to tým, že buď sú iba položené do horizontálnej polohy alebo sú voľne opreté o stenu,“ dodáva kurátorka.
Zaujímavým je aj vrstvenie fotografií s rovnakými zábermi, ktoré sa ako vo filmovom scenári snažia vystupňovať dramatickosť deja.

Fotky vyvoláva až v Rakúsku
Fotografie nemajú medzi sebou žiadnu viditeľnú súvislosť, z čoho je odvodený aj samotný názov výstavy. „Nehľadal by som v tejto sérii fotografií nejaký lineárny príbeh či dej. Každá fotka sama o sebe akoby samostatne podsúva nejaké posolstvo či symboly,“ vysvetľuje mladý fotograf Ján Kekeli.
Kekeli sa sústreďuje hlavne na vizuálne zobrazenie daného okamihu. „Dosť to súvisí s autorom a jeho prežívanou situáciou. Na jednotlivých fotografiách vždy kladie dôraz na jednu vec, jeden predmet,“ vraví Janušová.
Premyslenými zábermi dokazuje aj svoju dôslednosť či technickú zdatnosť. K práci totiž používa klasický analógový fotoaparát. Na Slovensku mu ale z diapozitívov nevedia vyrobiť veľkoformátové diela. Chodí si ich preto vyvolávať a tlačiť až do Rakúska. Vďaka tomu môžu na fotografiách vyniknúť detaily, ktoré zvýrazňujú citlivý aj melancholický dojem.
