NITRA. Maliarka Soňa Herényiová – Belanová z Bratislavy sa rozhodla svojou tvorbou obohatiť aj Nitranov. Do Starého divadla Karola Spišáka priniesla vybrané diela z dvoch odlišných kolekcií, ktoré spája pod názvom Každý deň je deň. Prvú tvoria krásne výjavy z cudziny. Druhá je osobnejšia a vytvorila ju špeciálne pre expozíciu v Nitre.
Akademická maliarka Soňa Herényiová – Belanová síce pochádza zo Žiliny, časť života ale strávila v Bratislave, kde výtvarné umenie aj študovala. Súčasne sa venuje hlavne komornej maľbe a kresbe. Po dokončení VŠVU si však vyskúšala portrét, maľovanie vo voľnej prírode a smerovala aj k abstrakcii.
Po experimentovaní napokon skončila pri klasickej maľbe. „Cíti, že ľudia sú už unavení zo súčasných výtvarných médií, či už konceptuálneho umenia, inštalácií a ďalších alternatívnych spôsobov tvorby vo výtvarnom umení,“ vraví kurátorka Marta Hučková – Kocianová.
Okrem tvorby výtvarné umenie aj vyučuje a spolu so synom prevádzkuje v centre hlavného mesta aj súkromnú galériu.
Precitnutie v Toskánsku
V Nitre sa rozhodla uviesť rovno dve koncepcie. Časť expozície zahŕňa diela s tradičným vyobrazením historických miest čarovného Toskánska. Zachytáva na nich úzke uličky, balkóny či iné pokojné zákutia talianskych mestečiek. Všíma si však aj drobné detaily v podobe kľučiek či kovaní na bránach domov.
Vďaka veľkému formátu obrazov majú návštevníci dojem, že sa na mieste sami nachádzajú. „Chce, aby divák mal pocit, že práve vchádza do tichej uličky a môže pozdvihnúť zrak k oblohe, kde autorka zobrazuje ďalšie, vyššie budovy,“ objasňuje kurátorka.
Autorka však nechce iba zvýrazniť krásy Toskánska. Obrazy majú ľudí donútiť zamyslieť sa, čím sa líšia, napríklad, od skvostov, ktoré nájdeme v našej krajine. Napriek tomu, že ich veľa nádherných miest je aj na Slovensku, ľudia radšej cestujú a obdivujú architektúru iných zahraničných krajín.
„Toskánsko je aj takou výzvou pre nás, Slovákov, aby sme si svoje pamiatky vážili a neničili ich, ako to vidím aj v Bratislave. Aby sme zachovávali zeleň a parky. Je v tom taká nádej, že sa možno niečo zmení,“ hovorí maliarka Herényiová – Belanová.
Spontánne zachytenie dňa
Druhá časť expozície sa od prvej podstatne líši. Diela sú iné nielen veľkosťou, ale aj prevedením. Kolekcia s názvom Každý deň je deň je vyjadrením autorkiných myšlienok. Sú preto viac abstraktnejšie a spontánnejšie. Nesú v sebe posolstvo, že každý deň sa udeje niekoľko situácií, ktoré nevieme ovplyvniť. Moment sa nám vrýva do pamäti bez ohľadu na to, či je radostný alebo nie. Zanechá v nás dojem, ktorý sa na plátne snažila zaznačiť aj samotná autorka.
„Každý deň som namaľovala, čo mi napadlo. Sú to voľné veci bez akýchkoľvek plánov. Držala som sa môjho celoživotného hesla, že každý deň je deň a každý treba prežiť, či už so starosťami alebo radosťami,“ vysvetľuje autorka.
