NITRA. Témou tohtoročného Dňa otvorených dverí Archeologického ústavu SAV v Nitre bola zručnosť našich predkov. Na podujatie, ktoré sa konalo v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku, prišlo množstvo záujemcov. Dozvedeli sa najmä o spôsoboch, ako naši predkovia získavali a spracovávali suroviny.
Už počas dopoludňajších hodín sa v priestoroch ústavu vystriedali stovky ľudí. Najviac ich prišlo zo základných a stredných škôl, no nechýbali ani záujemcovia zo širokej verejnosti.
Na keramiku i domy
Najpoužívanejšou surovinou bola hlina, ktorá slúžila na stavbu príbytkov i na výrobu keramiky. Práve keramické výrobky patria k najbežnejším archeologickým hlineným nálezom.
Dôležitú úlohu v živote ľudí zohrával kameň. Bol najstaršou surovinou, ktorá sa v praveku používala. Návštevníci si na mieste mohli prezrieť horniny, pracovné nástroje a prostredníctvom videa aj ich výrobu. Výskumníci im tiež prezradili, aké typy hornín uprednostňovali i ako postupovali pri práci.
„V prírode našli kus skaly, ktorú postupne opracovali. Používali na to buď iné kamene, alebo kostené nástroje,“ spresnil vedecký pracovník SAV Adrián Nemergut. Z týchto kameňov si vyrábali nástroje, ktoré využívali pri domácich prácach, ale aj v boji.
Skalpel z obsidiánu
Väčšina vystavených nástrojov z doby kamennej sa vyrábala z obsidiánu či rádiolaritu. V mladších obdobiach sa ale zamerali aj na iný typy surovín. Tzv. fasonážou vyrábali v starších obdobiach napríklad pästné kliny. „Od mezolitu už bola potom bežná čepeľová ťažba, to znamená, že sa snažili dostať k jadru suroviny, ktorú štiepali na čepeľ,“ vysvetlil Nemergut.
Čepele následne delili a vyrábali z nich rôzne veci. Robili z nich aj hroty šípov alebo ich vkladali do násad a používali ako kosáky.
Naojstrejší, no zároveň najkrehkejší bol obsidián. „Nebolo také náročné ho štiepať, lebo je v ňom málo vody. No ten, kto ho spracovával, musel byť zručný, aby sa nerozpadol,“ objasnil. Obsidiánové ostrie sa v súčasnosti dá prirovnať napríklad ku keramickému nožu.
Úlomok obsidiánu sa bežne používal ako skalpel. Niektorí lekári si ho pochvaľujú dodnes. „V medicínskom odvetví ho aj dnes niektorí uprednostňujú a nasadzujú ako čepeľ na skalpel, pretože je ostrejší ako oceľ. Prišli na to ešte starí Egypťania,“ doplnil archeológ Michal Cheben.
Rekonštrukcia z úlomku
Trojicu najdôležitejších materiálov minulosti uzatvárali farebné kovy a železo. Vedci prítomných oboznámili, ako ich nachádzajú a ťažia. Priblížili im aj to, aké náročné je ich zachovanie. „Keď nájdeme kovové predmety, musíme ich nejako stabilizovať a zakonzervovať. Je to pre nás obrovská výzva, najmä čo sa týka týchto železných výrobkov. Je ťažké zabezpečiť, aby sa nám takéto nálezy pred očami nerozpadli,“ ujasnil riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.
Okrem materiálov prezentovali aj rekonštrukcie budov a iných stavieb z viacerých období. Na základe nich deťom i dospelým priblížili materiály aj postupy, ako naši predkovia stavali.
„Keď napríklad dom zhorí, tak nám z neho zostane len kus spálenej hliny. Na základe toho ale vieme urobiť rekonštrukciu objektu, ako kedysi vyzeral. Aj malý kus v sebe ukrýva veľa detailov, ktoré umožňujú zistiť, akým spôsobom boli na stavbe spojené drevá, či to, ako ju stavali. Podľa toho vieme spraviť následnú repliku,“ dodal riaditeľ.
