Islanďanku u nás potešil obľúbený Skyr, inšpirujú ju aj futbalisti

Ženský volejbalový klub UKF Nitra získal do svojho tímu internacionálku z Islandu. Thelma Dögg Grétarsdóttir po pôsobení v San José a Lichtenštajnsku prišla pod Tatry.

S volejbalom začala ako škôlkarka. Dnes má 21, cestuje po svete a zavítala aj na Slovensko, kde pôsobí na poste univerzálky v nitrianskom klube. Thelma porozprávala, ako sa cíti v novom kolektíve a priblížila nám krásy svojej rodnej krajiny - Islandu.

Na Slovensku ste už takmer dva mesiace. Ako sa vám zatiaľ páči naša krajina, ľudia, jedlo?
- Som tu iba krátko, ale ľudí tu mám rada, sú priateľskí. Jedlo je dobré, neskúsila som však nič nové, pretože tu máte veľmi podobné jedlá ako na Islande. Dokonca tu máte aj Skyr, tradičný islandský mliečny výrobok, ktorý mám rada. Krajina sa mi páči, ale nemala som ešte dosť času si ju obzrieť, takže sa teším, že ju spoznám o niečo lepšie.

Ste úspešná volejbalistka, minulý rok ste boli islandskou hráčkou roka. Aké boli vaše začiatky s volejbalom?
- Volejbal som začala hrať ako päťročná. Ja a moja kamarátka sme boli prvé deti v našom meste, ktoré hrali volejbal a bolo to naozaj iba vďaka mojej mame, že som začala hrať. Keď som mala 15-16 rokov, hrala som zároveň volejbal aj hádzanú. Do klubu prišiel nový tréner aj s rodinou a to bolo prvýkrát, čo som začala snívať o kariére vo volejbale. Keby nebolo tohto trénera, nebola by som dnes tam, kde som. Som mu veľmi vďačná.

Stala sa najlepšou volejbalistkou Islandu. (zdroj: archív T.G.)

Čo hovoríte na váš nový kolektív?
- Naozaj sa mi páči môj nový tím. Sme si v mnohom podobné, zastávame sa jedna druhej a navzájom sa podporujeme, ale vieme spolu aj zavtipkovať. Sme mladé, ale verím, že máme úžasný potenciál a keď budeme spolupracovať, môžeme dosiahnuť skvelé veci.

Ako hodnotíte úroveň slovenského volejbalu oproti tomu islandskému?
- Medzi slovenským a islandským volejbalom je obrovský rozdiel. Hlavný rozdiel je asi v obrane a v hraní dlhých výmen. Na Islande nemáme tak veľa hráčov ako napríklad na Slovensku, ale volejbal sa u nás za posledné tri roky dosť zmenil k lepšiemu. Teší sa, kam táto zmena bude viesť. Určite však máme veľké sny. Je to ešte dlhá cesta, ale verím, že stojí za to ísť za týmito snami.

Čo vás motivovalo prísť hrať práve na Slovensko?
- Chcela som hrať v zahraničí a Slovensko je krajina, ktorú som doteraz ešte nenavštívila. Je tu iný typ volejbalu ako ten, ktorý som zvykla hrávať, a tak som si povedala, že idem do toho.

Ako trávite svoj voľný čas? Máte nejakú zaujímavú záľubu?
- Momentálne študujem pracovnú terapiu na univerzite na Islande, ktorá sa volá HA. Rada varím. Večer si vždy pozriem nejaký dobrý film alebo televíznu šou a krátky oddych je tiež veľmi dôležitá časť dňa, ha-ha.

Pôsobili ste aj v kalifornskom San José a Lichtenštajnsku. Kde si sa cítili najlepšie?
- Musím povedať, že v Lichtenštajnsku som sa cítila ako doma. Všetko tam bolo podobné, ale napriek tomu cestujem, zažívam skvelé veci a spoznávam úžasných ľudí. Je to dobrá skúsenosť, ktorej sa budem držať.

Určite ste už precestovali kus sveta. Je nejaké miesto, kam sa túžite ísť pozrieť?
- Sú dve miesta, ktoré musím navštíviť. Vždy som chcela ísť do Francúzska a Austrálie. Je to stále na zozname, ale jedného dňa sa to splní!

Islandský futbalový tím urobil pred dvomi rokmi veľký dojem. Fandili ste im?
- Je treba povedať, že futbalový tím dokázal niečo neuveriteľné a ich úspech mal obrovský dopad na celý národ. Nemohla som vidieť všetky zápasy, ale samozrejme, že som im fandila. Aj keď sa na Islande venuje veľká pozornosť futbalu, myslím, že ich úspech poukázal na všetkých športovcov v krajine. Aj malý národ môže byť úspešný, ak budeme tvrdo pracovať.

V tíme UKF Nitra pôsobí na poste univerzálky, jej úlohou je hlavne bodovať v ofenzíve. (zdroj: TASR)

Pochádzate z Islandu, krásnej krajiny. Čo je podľa vás na nej najkrajšie? Aké obľúbené miesta by ste odporučili navštíviť?
- Milujem polárnu žiaru, nikdy ma neunaví pozerať sa na to. V lete na Islande milujem najviac to, že tam nikdy nie je tma, ani v noci. Pozerať sa na oblohu v lete je moja obľúbená činnosť, vyzerá to ako maľby. Čo by som odporučila na Islande navštíviť, sú horúce termálne kúpele, napríklad modrú lagúnu, ale sú tu aj také miesta v horách, odkiaľ máte krásny výhľad. Jedno z mojich obľúbených miest je zmrzlina na Háaleitisbraut v Reykjavíku. Vždy tam idem, keď prídem domov.

Dozvedeli sme sa, že tínedžeri na Islande užívajú drogy a alkohol oveľa menej ako ich rovesníci v iných krajinách. Je to pravda? Prečo je to tak?
- Jedným z dôvodov môže byť aj ten, že Island je ostrov a je ťažšie prepašovať tam drogy. Ďalej máme organizovaný systém mládeže v oblasti športu, v každom meste alebo susedstve je silný športový klub, ktorý je kombinovaný so školou, takže sa snažíme tieto dve veci spojiť. Máme vzdelaných trénerov, a to je veľmi dôležité. Pravdou je, že problémy s drogami existujú aj na Islande takisto ako aj v iných krajinách. Možno preto, že sme malý národ, sme schopní to odhaliť a rýchlo konať. Pre mňa je najdôležitejšou vecou prevencia, po finančnej kríze vidíme viac problémov súvisiacich s drogami. Je dôležité, aby sa vláda, športové kluby, školy a zdravotníctvo pokúšali spolupracovať.

Čo je vaším najväčším cieľom vo volejbale?
- Volejbal, ako aj iné športy, môžu vyformovať človeka, akým budete v budúcnosti. Vytvorila som si celoživotné priateľstvá a spomienky. Naučíte sa byť milosrdní v porážke a pokorní v úspechu. Momenty, keď ste unavení a chcete skončiť, sú tie momenty, ktoré vás formujú ako športovca. Oddanosť, sústredenosť a disciplína sú každodenné veci, najmä mimo telocvične, ktoré si musíme pripomínať každú minútu každého dňa. Dávate zo seba všetko, nie pre seba, ale pre hráča vedľa vás. Tím sa stane viac než tímom, je ako vaša rodina. Volejbal má obrovský dopad na človeka a teším sa, čo mi budúcnosť prinesie.

Autor: Michaela Blašková