DLHÁ NAD VÁHOM. Bohaté, krásne a jedlé. Aj tak by sa dali charakterizovať prírodné permakultúrne záhrady. Za našimi hranicami sú tisíce, u nás sa tento trend ešte len začína rozvíjať.
Čaro, u nás pre mnohých stále neznámeho systému, môžete objaviť v ukážkovej prírodnej záhrade. Nachádza sa v obci Dlhá nad Váhom pri Šali a prevedie vás ňou permakultúrnička Zuzana Pastorková. Okrem prírodnej záhrady ponúkla prednedávnom svojim návštevníkom aj jedinečnú výstavu fotografií.
V súlade s prírodnými zákonmi
Prírodné záhrady nie sú novinkou, mali ich už naši predkovia. Rešpektujú prirodzené procesy v prírode, podporujú rozmanitosť a tradičné spôsoby hospodárenia. Majitelia tohto typu záhrady sa vyhýbajú pesticídom, ľahko rozpustným minerálnym hnojivám a rašeline. Človek v nej s prírodou nebojuje, práve naopak, spolupracuje ako s rastlinami, tak so živočíchmi.
Prírodná záhrada je chápaná ako ekosystém, kde sa jednotlivé súčasti navzájom podporujú a tvoria harmonický celok. „Príroda dokáže fungovať aj sama. Vy len usilujete o rovnováhu celého systému. Viac ste pozorovateľom ako tým, čo do tohto systému zasahuje. Platí zásada – menej je niekedy viac,“ hovorí o princípoch prírodných záhrad Zuzka Pastorková.
Permakultúrnu záhradu môžeme vytvoriť prakticky z akejkoľvek záhrady, chce to len zmenu myslenia. Pri jej plánovaní a tvorbe sa v maximálnej možnej miere rešpektujú prírodné podmienky pozemku a k tomu sa prispôsobuje aj výber jednotlivých druhov pestovaných rastlín.
Kvalita, nie kvantita
V tomto type záhrad nájdete domáce, zväčša pôvodné rastlinné druhy, stromy, kry či bylinky. Základom je bohatosť druhov, nie ich množstvo. „Na jednej ploche sa nedopestujú tony z jedného druhu plodiny. Bohatstvo spočíva v rozmanitosti plodín, čo sa druhov týka,“ vysvetľuje Pastorková. Na takomto pozemku je miesto pre divú prírodu, ale aj živočíchy, ktoré pomáhajú udržiavať potrebnú rovnováhu.
Prírodná záhrada ukazuje, ako možno aj v podmienkach malého pozemku zabezpečiť samozásobenie rodiny zdravými potravinami. „Pre mňa je pozitívne, že okrem obilnín, si dokážem vypestovať celé spektrum potravín, ktoré potrebujem. Zásobím aj rodinu a prebytky sa dostanú aj k ďalším ľuďom,“ opisuje Pastorková.
Permakultúrna záhrada neposkytuje iba plodiny, ale aj zážitky. „Okrem zdravých potravín mi dáva aj veľa v oblasti duševného zdravia. Na takomto kúsku zeme vidí človek bohatstvo života,“ opisuje Zuzka Pastorková.
My kŕmime svet
Výstava s názvom We feed the World (My kŕmime svet), ktorú svojim návštevníkom predstavila Zuzana Pastorková, ponúkla zaujímavé snímky z dielne 47 renomovaných fotografov, ktorí sa vybrali po stopách rodinných fariem naprieč šiestimi kontinentmi. Výstava prebieha v 50 ďalších komunitách po celom svete a je doteraz najrozsiahlejšou simultánnou výstavou fotografií.
Prináša zaujímavé prepojenie krásnych záberov a pútavých príbehov. We Feed the World je výsledkom úsilia a spolupráce organizácie The Gaia Foundation, kurátorky, CherylNewman a farmárskych a rybárskych spoločenstiev, fotografov a organizácií z celého sveta. Zachytáva rôznorodosť, jedinečnosť a úspešnosť malých rodinných fariem. „Posolstvom tejto výstavy je vyzdvihnúť postavenie malých fariem a rybárov v poľnohospodárstve a potravinovom systéme. Existuje mýtus, že väčšinu potravín vyprodukuje priemyselné poľnohospodárstvo. Ale keď hovoríme o potravinách so skutočnou výživovou hodnotou, tak ešte stále 70 percent týchto potravín prinášajú malí farmári, pričom ich prvoradým cieľom nie je zisk. Zároveň majú úzke spojenie so zemou, chránia ju pre svojich potomkov,“ hovorí Z. Pastorková.

Lokálne pestovanie a rybárstvo nezabezpečuje len prevažné množstvo potravín sveta, ale taktiež ponúka riešenia mnohých súčasných ekologických kríz. „Pre malých farmárov – opatrovníkov je Zem zdroj života a kultúry, ktorá je taktiež živá. Tento uhol pohľadu sa podstatne líši od priemyselného poľnohospodárskeho systému, ktorý chápe prírodu ako nemenný zdroj surových materiálov vhodných na ťažbu pre zisk, kde všetko treba vyťažiť, spracovať a predať,“ dopĺňa Zuzka Pastorková.