NITRA. Obrovský silák a záchranca Nitry pred Turkami, to bol slávny Corgoň, po ktorom je dnes pomenované pivo a jeho podobizeň majú na svojich dresoch aj nitrianski hokejisti. Povesti o ňom prežili až do dnešných čias, mnohé sa spájajú aj s jeho sochou, ktorá zdobí nárožie biskupského Kluchovho paláca.
Podľa Márie Dankovej, ktorá už 23 rokov sprevádza turistov po Nitre, žil Corgoň v 16. storočí a jeho pravé meno bolo Juraj. "Bol kováčom v Hornom meste a ľudia ho pre jeho mohutnú postavu a veľkú silu volali Corgoň. Je to slovo z nitrianskeho žargónu, ktorým ľudia už pred stáročiami volali mimoriadne silného človeka. Pretrvalo až do súčasnosti a aj dnes Nitrania takémuto človeku povedia: Ty si taký corgonisko," vysvetlila Danková.
Samotná legenda o Corgoňovi pochádza z čias tureckých nájazdov, pri jednom z nich sa mu podarilo zachrániť Nitriansky hrad. "Corgoň vyšiel hore na hradby aj so svojimi priateľmi, nechal prísť nepriateľa celkom blízko a potom na nich začal hádzať obrovské skaly, ktoré údajne trhal priamo zo skaliska. Pri tom reval mohutným hlasom a keď sa vystrčil ponad hradby a Turci uvideli jeho obrovskú postavu začiernenú od kováčskej vyhne, tak si mysleli, že je to čert, otočili kone a ušli," hovorí Danková.
Postavu Corgoňa zvečnil v rokoch 1820 až 1821 sochár Vavrinec Dunajský, ktorý na nárožie biskupského paláca umiestnil sochu boha Atlanta, ktorý podľa legendy podpieral nebeskú klenbu a v architektúre sa objavoval v podobe sôch podpierajúcich strechy, alebo múry. "Socha Atlanta na biskupskom Kluchovom paláci má podobu Corgoňa. Viaže sa k nej množstvo legiend, na ktoré toto umelecké dielo momentálne dosť dopláca. Turisti chcú, aby im Corgoň plnil ich želania a postupne ho ničia," uviedla Danková.
Socha podľa povestí dokáže každému, kto sa jej dotkne na správnom mieste, splniť rôzne želania. O tom, že Corgoňovu moc sa obyvatelia Nitry i turisti snažia hojne využívať, svedčia vyšúchané a na mnohých miestach takmer zničené časti sochy. Ide predovšetkým o Corgoňove prsty na nohách, ktorých sa treba dotknúť a človeku sa splnia jeho priania, ale aj jeho slabiny, ktoré by mala pošúchať každá žena, ktorá chce otehotnieť. Vraví sa tiež, že každý, kto sa chce do Nitry ešte niekedy vrátiť, mal by Corgoňovi utrieť sopeľ.
Podľa Dankovej je takýchto povier veľmi veľa, mnohé z nich vznikli rôznym komolením starých legiend, niektoré sú novodobými výmyslami. "Tie pôvodné povesti, ktoré sa tradujú od starých čias, hovoria, že keď sa chce dievčina do roka vydať, tak má prísť k Corgoňovi a pobozkať mu palec na pravej nohe, keď chce mať do roka potomka, má mu bozkať palec na ľavej nohe a keď mládenec chce, aby mu bola dievčina povoľná, má sa dotknúť Corgoňovho pása. Neodporúčam to však, keďže pamiatkari sú na to citliví a pýtajú vysoké pokuty aj 50 eur, pretože napríklad ten palec na pravej nohe je už takmer odtrhnutý," opisuje Danková.
Povery o Corgoňových zázračných schopnostiach kolujú už roky aj medzi nitrianskymi študentmi. "Mnohí z nich veria, že keď sa nepripravia dobre na skúšku a prídu Corgoňovi vybozkávať všetky prsty, tak tú skúšku spravia. Preto Corgoňovi jeho nohy 'skrášľujú', takže raz má nechty nalakované na ružovo, raz na strieborno, inokedy na čierno... Robia to tak, že jeden dáva pozor, ďalší dobehnú k Corgoňovi, nalakujú mu nechty, vybozkávajú a idú preč. Raz som túto historku spomínala turistom z Kroměříža a po nejakom čas mi prišiel list, v ktorom mi členka tejto výpravy oznámila, že to funguje, pretože Corgoňovi v Nitre vybozkávala nohy a o pár dní úspešne spravila štátnice. Tých povier a legiend je naozaj veľa. Kto si chce overiť ich pravdivosť, musí prísť a vyskúšať to na vlastnej koži. Veď sa aj hovorí, že kto nevidel Corgoňa, akoby v Nitre ani nebol," dodala Danková.
