NITRA. Slovenskí archeológovia objavili pri Mošovciach jedinečný poklad. Približne pred mesiacom sa im podarilo nájsť množstvo vzácnych strieborných keltských mincí. Ich pôvod siaha až do obdobia pred naším letopočtom.
Pre archeológov je objav významný nielen kvôli historickej a zberateľskej hodnote, ale najmä spôsobom odhalenia. „Málo týchto pokladov sa nájde rukou odborníka. Mali sme tým pádom možnosť sledovať umiestnenie, ako bol uložený do zeme a aj s akým účelom,“ vysvetľuje Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Dôležité sú pre nich aj dôvody, prečo sa ľudia rozhodli svoje bohatstvo uložiť do zeme. Za najčastejšie príčiny považujú obety či skrytie majetku pred nebezpečenstvom. „Vieme odhadnúť, že tento poklad ukryli v čase núdze a nebezpečenstva. Vieme totiž, že v tej dobe došlo na tomto území k zániku keltskej civilizácie a prebiehali tu boje,“ približuje minulosť.
Boli zabalené v uzlíku
Nález pozostáva asi zo štyridsiatich strieborných mincí, ktoré pochádzajú približne z prvého storočia pred naším letopočtom alebo zo sklonku už nášho storočia. „Sú to mince, ktoré sú zo záveru doby latenskej, ale do zeme ich uložili na začiatku doby rímskej,“ objasňuje riaditeľ ústavu Matej Ruttkay.
Mince našli rozptýlené po takmer celej dĺžke svahu. „Boli pravdepodobne zabalené v uzlíku a postupne sa eróziou rozptýlili dolu kopcom a celý tento autentický proces sa nám podarilo zdokumentovať a nález zabezpečiť,“ vraví Pieta.
Slovensko je podľa nich plné keltských mincí, strieborných i zlatých. „Každý rok niekoľko nachádzame. Väčšinou ale ide o ojedinelé nálezy ako jedna minca či fragmenty, nie takéto množstvo. Najčastejšie objavujeme strieborné, výnimočne aj zlaté,“ tvrdí riaditeľ.
Detailný výskum umožnil chrobák
Okolie obce Mošovce v okrese Turčianske Teplice a v okolité predpolia Veľkej Fatry archeológovia pravidelne skúmajú. „Ide o extrémne kultúrne vyspelú oblasť, ktorá mala veľký hospodársky i politický význam,“ uvádza doktor Pieta.
Dôkladnejší prieskum tu mohli uskutočniť vďaka nedávnemu vyrúbaniu lesa, ktorý napadol lykožrút. Pamiatky sa ukrývali práve pod ním. „V rámci systematického výskumu a kvôli tomu, že už pred rokmi tu bol podobný nález, sme sa so spolupracovníkmi dohodli a vykonali spoločný prieskum.“
Domnieva sa, že strieborný poklad z Mošoviec vyrazili z rúd z Karpatských ložísk. „Ekonomická moc Keltov na našom území za zakladala na ich šikovnom využívaní prírodných zdrojov, na ťažbe zlata, striebra aj železa. Nález dokazuje, že Mošovce a oblasť Turca patrili ku kľúčovým oblastiam v rámci osídlenia Keltov.“
V minulosti patrili k najcennejším
Hodnota mincí sa dnes dá určiť len ťažko. „Ide o najstaršie mince na našom území. Sú z doby, z ktorej nemáme presné hodnotové kritériá, tie máme až v stredoveku. Vtedy sa napríklad presne vedelo, koľko sa čoho dalo kúpiť za denár alebo grajciar,“ ujasňuje Pieta.
Karol Pieta skúma vzácne keltské mince. (zdroj: Dominika Cunevová)Odborníci ich cenu určujú aj podľa váhy. „Vážia deväť až desať gramov. Tento poklad preto obsahuje najdrahšie a najťažšie mince, ktoré boli v tej dobe vyrazené,“ potvrdzuje.
Je ale známe, že Kelti mali podobne prepracovaný systém mincí, ako máme v súčasnosti. „Ako my dnes máme desaťeurovku či päťeurovku, aj oni už mali platidlá so stanovenými hodnotami. Nájdené mince sú takzvané tetradrachmy, to znamená, že majú štvornásobnú hodnotu menších nominálov,“ prepočítava Pieta. Jedna minca má v sebe teda štyri drachmy, čo znamená, že v tej dobe patrila k tým najcennejším.
Prácu im komplikujú vykrádači
Objav mincí podľa archeológov dokazuje, že Slovensko je plné významných archeologických nálezov, ktoré sú stále ukryté pod zemou. Väčšina z nich ale skončí v rukách vykrádačov.
„Všade kam schodíme nachádzame stopy po ľuďoch, ktorí tam už boli predtým. Slovensko je plné vykrádačských jám. Snažíme sa preto, aby sa zmenil trochu zákon, ktorý rieši prácu s detektorom kovov na Slovensku,“ hovorí o probléme Ruttkay.
Napriek tomu, že zákon je už v súčasnosti dostatočne prísny, krádeže vraj pokračujú. Podľa Ruttkaya vykrádanie archeológom komplikuje prácu archológov. „Verím, že v budúcnosti sa nájde nejaký kompromis medzi tými, ktorí sú ochotní hľadať a budú spolupracovať s archeológmi alebo pod ich dohľadom. A možno sa tým aj viac zatlačí na tých neférových, ktorý v tom vidia iba obchod,“ dodáva.
