NITRA. Snažia sa stlačiť či obaliť prázdno. Slovensko-poľská výstava s názvom Kompresia prázdnoty sa pohráva s témami ako bariéra, recyklácia či migrácia. Umelci sa humorným a nadneseným spôsobom snažia na tieto situácie hľadať riešenia. Expozícia bude v priestoroch Reprezentačných sál Nitrianskej galérie do 2. decembra 2018.
Projekt je počinom dvoch vysokoškolských pedagógov, ktorí umenie učia aj ďalšie generácie. Marcin Berdyszak z Akadémie výtvarných umení z poľského mesta Poznaň a Patrik Kovačovský z VŠVU z Bratislavy spoločne nevystavujú prvýkrát.
Preslávili sa hlavne v deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy spravili v Národnom múzeu v Bratislave dnes už legendárnu výstavu Prototyp. Odvtedy spolupracujú skôr vo voľnej zostave. Nerobia na rovnakých veciach, ale na tej istej téme, ako aj v prípade Kompresie prázdnoty.
Používa listy z vlastných rastlín
Výstava je istou formou rozhovoru medzi dvomi súčasnými sochárskymi osobnosťami. Ich tvorba je postavená na základných tvaroch a farbách, z čoho je odvodený aj samotný názov výstavy. „Tieto jednoduché geometrické tvary stláčajú priestor a obsahujú v sebe prázdnotu, preto je pojem kompresia asi najdôležitejším prvkom, ktorý sa objavuje takmer vo všetkých vystavených dielach,“ vraví kurátor Vladimír Beskid.
Ďalšou dominantnou témou výstavy je recyklácia. Staré železo, drevo, vyradený nábytok či prírodné lístie sa pod rukami umelcov mení a povyšuje sa na úroveň umeleckého predmetu. Kovačovský používa predovšetkým vlastný materiál. „Pracujem na východisku z terajšej situácie ľudstva až priam vedeckým spôsobom. Desať rokov pestujem exotické rastliny v uzavretom priestore, kde potom zbieram lístie, z ktorého vytváram nový materiál. Je to také bádanie na pokraji pseudovedy, kde premýšľam nad tým, ako riešiť otepľovanie či vznik púští,“ vysvetľuje.
Búrajú hranice
Kľúčovou témou výstavy je bariéra alebo prekážka ako niečo, čo núti človeka prekonávať hranice. Sochárske výtvory reagujú aj na súčasný stav spoločnosti a systému. Na všetkých dielach dominujú tmavé farby, znázorňujúce pustotu a beznádej. Dopĺňajú ich výrazné farby ako žltá či červená, ktoré zdôrazňujú akoby nebezpečnú zónu.
„Súvisí to trochu aj s aktuálnou témou migrácie či nacionalizmu. Pohrávame sa s pojmom a problémom, ktorý prináša a snažíme sa prísť na východiská,“ objasňuje slovenský umelec Patrik Kovačovský. Keďže sú výtvarníci, ich prevedenie je do istej miery nadnesené a romantické.
„Myslím si, že ľudia z umeleckého prostredia dokážu búrať hranice práve cez vizuálnu stránku. Tento spôsob komunikácie prenášame do našich diel, kde upozorňujeme ľudí na isté úskalia, ale aj hľadáme riešenia.“
Ako obrnené vozidlá
Niektoré majú humorný podtón. Sú nimi hlavne tzv. donucovacie panciere zahraničného umelca, ktoré si mnohí z návštevníkov vrátane kurátora aj vyskúšali. „Je to militaristický kontext, kde absentuje ľudská stránka. Je to ako obrnené vozidlo, do ktorého je človek nútený zaujať nejakú polohu,“ opisuje Beskid.
„Sú reakciou na strach. Ihneď ako ľudia zažijú moment ohrozenia, stavajú si bunkre. Tieto sochy od môjho kolegu sú teda akési chrániče, kde si človek môže ľahnúť a cítiť sa pseudo bezpečne, keďže sú z jednej strany otvorené,“ dopĺňa Kovačovský za poľského umelca Marcina Berdyszaka.
Spolu upozorňujú ľudí na absurdnosť tohto správania. Narážajú na to, že riešenia musia byť sofistikovanejšie a zatváranie sa do ulity nie je riešením.
