NITRA. Na problematiku týrania a zneužívania detí aj tento rok upozornila Bubnovačka „Aby bolo deti lepšie počuť“. Piaty ročník podujatia ako vždy organizovala nezisková organizácia Centrum Slniečko. V Športovej hale Olympia si proti násiliu zabubnovalo viac ako šesťsto detí i dospelých.
Bubnovačka sa konala pri príležitosti významných dní, ktoré upriamujú pozornosť na násilie páchané na deťoch (Európsky deň ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí a Svetový deň detí). Rytmus jej udávala bubnová show Campana Batucada na čele s Igorom Holkom.
Varešky aj plastové fľašky
Na celom Slovensku si zabubnovalo vyše 4 500 prihlásených ľudí. Veľa ich ale prišlo neohlásene, ako aj dvesto detí v Nitre. Do bubnovania sa vareškami, plastovými fľaškami a iným nástrojmi zapojili rodičia, učitelia aj žiaci základných a stredných škôl z celého okolia. Prišli aj žiaci zo základnej školy z Hornej Kráľovej.
„Je nás desať žiakov z ôsmej a deviatej triedy. Pani riaditeľka nám navrhla, či nechceme ísť pomôcť týraným deťom, zdalo sa nám to všetkým ako dobrý nápad,“ povedala žiačka Tamara Rábeková.
Akciu chválili aj učiteľky Zuzana Kováčová a Ingrid Parková zo ZŠ Benkova v Nitre, z ktorej sa pridalo 53 žiakov. „Myslíme si, že takéto by sa mali konať viackrát do roka, pretože vieme, aká je súčasná situácia v rodinách. Takéto podujatia sú dobré a malo by ich byť viacej.“ Podľa nich si deti tento problém uvedomujú. „Na školách sa s deťmi rozprávame či už o šikane alebo o týraní.“
Násilie zažívajú v škole, doma i na internete
Zámerom projektu bolo upozorniť na problematiku týrania detí. Oproti predošlým rokom miera fyzického i psychického násilia o čosi klesla. Pribudlo ale viac prípadov sexuálneho zneužívania detí. Najnovší prieskum ukázal, že až sedemdesiat percent detí na Slovensku zažilo násilie.
Podľa organizátorov bola na vine aj slabá prevencia násilia. „Nedeje sa pravidelne ani celoplošne. Napriek tomu, že máme nový program pre prevenciu násilia s názvom Kozmo a jeho dobrodružstvá, nevieme ho teraz hneď rozšíriť na celé územie,“ povedala riaditeľka centra Mariana Kováčová.
S rôznymi formami násilia sa deti denne sa stretávajú v škole, doma i na internete. Podľa výskumu Centra Slniečko ho veľakrát okúsia práve medzi spolužiakmi. „Násilie v ôsmich a deviatych ročníkoch bolo tak vysoké, že by sa dalo nazvať týraním, nie len šikanou. Deti to však brali bez problémov, akoby to bolo normálne,“ konštatovala Kováčová.
Maloletí si totiž niekedy neuvedomujú, kde je hranica medzi hrou a násilím. „S deťmi o tejto téme veľmi nehovoríme. Nevravíme im, čo už nie je v poriadku pri správaní k svojim spolužiakom a blízkym. No niekedy vidia zlý príklad aj u nás doma. Do svedomia by sme si mali vstúpiť najmä my dospelí,“ uviedla riaditeľka.
Podľa Mariany Kováčovej treba správne hodnoty dieťaťu vštepovať už od útleho veku. Za dôležité považovala aj zaučenie rodičov, ktorí sú preňho často zlým vzorom.
"Podľa mňa chýba prevencia a intervencia v školách, ale aj učenie k dobrému rodičovstvu. Rodičov treba naučiť, ako treba s dieťaťom pracovať a ako mu dať najavo, čo už nie je normou. Pretože kto je najlepším príkladom pre dospelých? My sami. Dieťa len odpozerá správanie z domu či z okolia,“ vyjadrila názor.
Mnohí z rodičov volia pri výchove detí nesprávny typ trestu, či už je fyzický alebo psychický. Práve psychický trest je pre dieťa mnohokrát väčším ponížením ako fyzický. „Treba sa s ním viac rozprávať o tom, ako by sa malo správať a zachovať. Keď okamžite dávame dieťaťu trest, je to akoby aj naše zlyhanie. Nerozmýšľame na tým a plesneme ho po zadku. No toto pre dieťa vyriešením nie je.“
Deti treba počúvať nielen ušami
Jednou z príčin pretrvávajúceho problému je tiež nevšímavosť zo strany dospelých. „Veľakrát dieťa ide za dospelým, rozpráva mu, vysiela rôzne signály, verbálne i neverbálne. My dospelí sme ale niekedy akoby trochu nahluchlí. Preto na nás treba niekedy troška zakričať či zabubnovať,“ povedala riaditeľka Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch Mária Vargová.
Potvrdila, že dospelí ľudia si niekedy nechcú pripustiť, že sa niečo deje. „Prvým krokom je to, že budeme počúvať deti, pripustíme si, že násilie okolo nás existuje a budeme sa snažiť vnímať jeho intenzitu a počet obetí, ktoré ním trpia.“
Často sa totiž stáva, že dieťa sa bojí na problém upozorniť. „Niekedy vyšetrovanie týrania či zneužívania detí trvá veľmi dlho a systém nefunguje tak, aby sa dieťaťu pomohlo včas. Problémov je naozaj veľa a pokiaľ na ne nebudeme upozorňovať aj my dospelí cez hlas detí, tak sa nám ich nepodarí dobre ochrániť,“ dodala Mariana Kováčová.
