NITRA. O svojom životnom príbehu na tohtoročný festival Vysoké hory Nitra prišla porozprávať aj horolezecká legenda Krzysztof Wielicki. Je piatym človekom na svete, ktorému sa podarilo zdolať všetkých štrnásť osemtisícových vrcholov. Takisto patrí medzi priekopníkov zimného lezenia v Himalájach. Mnohí by to o ňom ale vôbec nepovedali. Na pohľad pôsobí veľmi pokorne a z davu nevyčnieva ani svojou výškou.
Akú myšlienku ste priniesli na festival?
"Na festival som prišiel predstaviť nielen svoje osobné skúsenosti či dosiahnuté výsledky, ale chcem vyzdvihnúť aj osobné zaangažovanie a kultúru horolezectva ako takého. Dnes je vo svete veľmi veľa horolezcov, ktorí dosahujú výsledky, no napriek tomu nemajú akoby osobný prínos k horolezectvu. Chcem ľuďom priblížiť, ako horolezectvo prebieha a akým je prínosom a obohatením života.
Chcem, aby ľudia nepozerali na horolezectvo ako na šport, ktorý má len jedno poslanie. Nechcem, hovoriť len o tom, ako som dosiahol nejaký vrchol a ako som z neho zišiel. Chcem aby sa dozvedeli celé pozadie horolezectva, jeho jedinečnú kultúru a o partnerstve a kontaktoch v horolezectve, pretože lezenie je aj o výmene skúseností a znalostí."
Ako ste sa vôbec dostali k horolezectvu?
"Je to v prvom rade koníček, nie šport. Vo svojom živote som hľadal rôzne veci, ktoré by ma naplnili, urobili šťastným a priniesli mi isté vnútorné uspokojenie. Takéto veci sa nedajú ani kúpiť, ani zdediť. Človek ich musí odhaliť sám v sebe. Spomínam si, ako som raz ešte ako malý videl skalu, na ktorú sa šplhali horolezci. Ako som na nich hľadel, povedal som si, že to skúsim. Tie pocity a emócie šťastia, ktoré som mal, keď som dosiahol vrchol, ma tak naplnili, že som vedel, že to je to, čo v živote hľadám."
Čo bolo pre vás najväčšou horolezeckou výzvou?
"Bolo to výzva, ktorú som nikdy nedosiahol, a to južná strana Lhoce. Boli sme tam trikrát počas dvoch mesiacov, no napriek snahám sa nám to nepodarilo. Ďalšie bolo zimné K2. A jedinou mojou skutočnou výzvou bola Nangá Parbat, pretože tam som šiel hore sám."
Nebáli ste sa ísť celkom sám?
"Samozrejme, že som sa bál. Je ale obrovský rozdiel medzi strachom a ľakom. Neviem, či sa to dá správne vysvetliť v slovenčine. Je to skôr niečo ako obavami. Musíte mať strach. Strach je kreatívny. Núti vás k tomu, aby ste mysleli a uvažovali dopredu. Aby ste mali vízie, ktoré naplníte. Obavy a ľak vás naopak zväzujú a obmedzujú. A s obavami nemôžete ísť hore."
Dostali ste sa niekedy do situácie, kedy ste pomýšľali nad tým, že s horolezectvom skončíte?
"Nikdy. Všetci horolezci majú jednu takú osobnú chybu. Myslia si, že vždy si poradia. Musíte mať ale vieru v to, že vždy keď pôjdete, tak sa to podarí. To je prvá a základná vec, s ktorou sa môžete vybrať liezť."
