NITRA. Jana Jančovičová je príkladom všestrannej ženy. Je pedagogičkou, spisovateľkou a zároveň aj matkou a manželkou. Hoci zvyčajne píše odborné publikácie, rada tvorí aj poetické texty, z ktorých minulý rok vyskladala zbierku. Nedávno prekvapila novým titulom V Trúfaľkove u Jožka Troška, ktorým načrela už aj do detskej literatúry.
Príbeh knižky sa odohráva v mestečku Trúfaľkovo. Žije tam starý ujo spisovateľ Jožko, ktorý každý deň čítal a písal z každého rožka troška, prečo mu prischla aj prezývka Jožko Troška. Vďaka jednej nezvyčajnej udalosti sa stal vlastníkom zázračného pera. Na oblohu ním píše farebné písmená, ktoré sa okamžite menia na skutočné veci. Kúzelné dobrodružstvá s milými ilustráciami Aleny Rábekovej potešia všetky deti od troch do deviatich rokov.
Vedecké texty, poézia i rozprávky
I keď V Trúfaľkove u Jožka Troška je jej prvá detská knižka, rozhodne to nie je jej prvý literárny počin. Publikačnej činnosti sa Jana Jančovičová venuje už od roku 2006. „Začala som sa venovať odborným článkom z oblasti jazykovedy. Skúmala som pôvod názvov v Tekovskej stolici v niekoľkých obciach,” vraví autorka. V publikácii Tekov. Očami matky zeme zachytáva obce Veľký Ďur, Starý Tekov a Hronské Kľačany. Pracuje už aj na druhej časti publikácie, v ktorej rozoberá čilejkárske obce.
K písaniu sa dostala hneď po získaní vysokoškolského titulu. „Oslovili ma hneď po ukončení vysokej školy, aby som publikovala diplomovú prácu. A pri vybavovaní všetkého okolo jej vydania ma oslovilo vydavateľstvo SB Press, aby som im robila dopisovateľku, odvtedy s nimi už dvanásť rokov spolupracujem,” hovorí spisovateľka.
Okrem toho prispievala aj do periodík ako Nitrianske noviny, Slovenka, Pohronie či Poľnokesovský občasník. Angažovala sa aj v školskom časopise Koruna stromov, ale aj v organizačnej činnosti. „Veľkým odrazom pre mňa bola i práca v kultúrnej komisii. Štyri roky som zostavovala programy pre deti a mnohé akcie som konferovala,“ spomína.
Napriek vedeckému zameraniu v sebe nezaprie aj svoju umeleckú tvorivú stránku. Minulý rok jej vyšla zbierka poézie Nezábudky lásky. Súčasťou jej tvorby sú aj poviedky a publikuje ich pod pseudonymom Láskoška. Dôkazom jej talentu sú aj ocenenia v oblasti literatúry ako Cena Andreja Chudobu a Literárny salón.
Písaniu sa venuje popri práci
Knihy ale nie sú jej hlavným povolaním. Už dvanásť rokov pracuje v špeciálnom školstve, kde pôsobí aj jej manžel. „Mám rada svoju prácu, deti mi dávajú silu a energiu, často aj inšpiráciu,“ tvrdí Jančovičová. Byť spisovateľkou na plný úväzok sa zatiaľ nechystá. „Možno, keď už budem staršia a nebudem toľko vládať okolo detí, by som rada iba písala knihy, mám veľa nápadov i prác v rukopise. No dnes je vydanie kníh finančne veľmi náročné a získať grant priam nemožné.“
I tak však túto záľubu považuje za veľkú súčasť svojho života. Vyjadriť svoje myšlienky, usporiadať ich do textu a ukázať verejnosti je pre ňu istou formou spovede. „V písaní sa ukrýva možnosť tajuplnosti, pretože iba samotný autor vie, do akej miery je text pravdivý a do akej je to iba ilúzia,“ vysvetľuje. „Rada tvorím odborné texty, pretože sú založené na vedných podkladoch, no aj poéziu, kde lyrickosť prekryje epické prvky. V rozprávkach ma zase oslovuje zázračnosť, farebnosť, možnosť nechať uniknúť myseľ do predstáv a tajuplnosti.“ Prezrádza tiež, že najviac nápadov máva počas šoférovania.
K umeniu vedie aj deti
Umelecké sklony sa u nej prejavili už v útlom veku. „Rada som kreslila a maľovala, napokon som šla študovať výtvarnú výchovu spolu so slovenským jazykom a literatúrou. Mám za sebou i niekoľko výstav v Nitre, v Prievidzi a v Leviciach,“ vyratúva autorka.
V detstve rozvíjala aj športové a tanečné nadanie. „Ako malá štvrtáčka som sa začala venovať športu a tancu. Prešla som viacerými štýlmi, ako sú spoločenský a moderný tanec, nitrianske mažoretky alebo scénika.“
Po nešťastnom úraze chrbtice sa ale už ďalej nemohla uberať týmto smerom a svoje nadšenie v súčasnosti prenáša na svoje deti v práci i doma. So študentmi tancuje, spieva a nacvičuje scénky a divadielka. „Viedla som aj detský tanečný súbor Svetlušky v Poľnom Kesove a s jeho členkami spolupracujem dodnes. Veľa z toho si musí odkrútiť aj môj malý syn, ktorého vediem k umeniu,“ hovorí Jančovičová.
Syna Matúška aktívne zapája do akcií a programov, ktoré organizuje. „Pozoruje čo a ako a niekedy ma prekvapí tým, čo od nás odpozoruje. No veľa preberá i od manžela, ktorý ho vedie k láske k prírode, športu, poľovníctvu a včelárstvu.“
Nová kniha deti trochu vystraší
Práve vďaka Matúškovi sa pustila aj do písania rozprávok. „Boli sme na prechádzke a počas nej som mu rozprávala príbeh, do ktorej on vymýšľal postavy,“ objasňuje Jančovičová. Navrhne jej meno aj typické vlastnosti postavy. Tie jeho mama následne dotvorí a zakomponuje do rozprávok, ktoré mu hovorí pred spaním.
Malý syn sa jej pri tom často pýtal, prečo nenapíše knihu s týmito rozprávkovými historkami. Nakoniec sa odhodlala a teraz už má v hlave aj námet na druhú detskú knihu. „Matúško si často pýta aj strašidelné rozprávky. Rád sa pri tom schováva pod perinu a aj keď sa bojí, rád to počúva,“ opisuje spisovateľka.
Kniha s touto tematikou by sa mala volať Potvora z dubového otvora. „Chceli sme vytvoriť nejaké strašidielko, ktoré by vykúkalo z dubového otvoru a niečo by deťom hovorilo. Matúško by bol napríklad rád, keby deti strašidelnú postavičku naháňali . Počas celého príbehu by deti nevedeli, čo je to za strašidlo a až na konci príbehu by odhalili, čo to vlastne je,“ vyzrádza o plánovanej knižke.
