NITRA. Vianoce majú byť podľa nitrianskeho biskupa Viliama Judáka časom obnovy krásy medziľudských vzťahov a hodnoty ľudského priateľstva, lebo sú dobou, kedy Boh Vtelením obnovil vzťah priateľstva s celým ľudským pokolením.
Ako napísal dnes v pastierskom liste, ktorý sa číta v kostoloch diecézy, Vianoce chceme naozaj chápať ako sviatok radosti. „Pre mnohých je to tak. Ale kto sa pozerá nezastretým pohľadom, musí priznať, že pre mnohých sú to aj dni bolesti a tichého smútku. Možno preto, lebo je stále živá spomienka na nejakú blízku, či dávnu bolestnú udalosť. Možno preto, že v tieto dni viac ako inokedy na tisíce ľudí dolieha tiaž samoty a odlúčenia od svojich najbližších. Možno preto, že v uplynulom roku mnohí stratili milovaného človeka alebo zažili ťažké údery života, medzi ktoré patria rozpady manželstiev. Možno preto, že sú medzi nami deti, ktoré stratili rodičov; ľudia hlboko otrasení nečakaným lekárskym nálezom, či správou o tom, že sú nevyliečiteľne chorí; manželia, ktorí prežívajú krízu vzájomnej dôvery; mladí, túžiaci po láske a nenachádzajúci nikoho, kto by ich miloval; muži a ženy bez zamestnania, primeraného príjmu, prístrešia, základných životných potrieb, lekárskej starostlivosti; viacčlenné rodiny dlhodobo skúšané nezáujmom politických elít; živnostníci bez vyplatených miezd, či pod hrozbou exekúcie; ľudia zmietajúci sa v pekle závislostí a v ohrození života; ľudia, ktorí pochybujú a zúfajú nad zmyslom svojho života,“ napísal biskup v liste.
Napriek tomu, či práve kvôli tomu, musíme podľa Judáka hovoriť o Vianociach a ich jedinečnom posolstve nového života. „Preto aj životné ťažkosti, neistota, môžu byť impulzom k objaveniu tepla jednoduchosti, priateľstva a solidarity, teda typických Vianočných hodnôt. Vianoce oslobodené od usadeniny konzumizmu a materializmu, sa môžu stať príležitosťou prijať ako osobný dar zvesť o nádeji, ktorá žiari z tajomstva Kristovho narodenia,“ zdôraznil biskup, ktorý preto požiadal veriacich, aby nenechali nikoho vo svojej blízkosti opusteného, v smútku, či vylúčeného zo spoločenstva, osamelého, v bolesti, v nemoci, či chudobe. „Túto lásku a štedrosť preukazujme predovšetkým svojim najbližším. Avšak v našom okolí je veľa ľudí, ktorí nemajú nikoho, alebo žijú neraz nezavinene na periférii našich miest, obcí a spoločenského života. Všimnime si ich, možno po mnohých rokoch po prvýkrát. Prisľúbený Mesiáš sa narodil pre každého a každému ponúka záchranu i riešenie aj pozemských ťažkostí. Možno ste to práve Vy, kto tým najchudobnejším z najchudobnejších - tým, čo stratili akúkoľvek nádej a prestali dôverovať v ľudí i Boha - máte sprostredkovať novú skúsenosť rešpektu a uznania božskej dôstojnosti ich ťažko skúšaného života,“ napísal v pastierskom liste Judák.
Kristus sa narodil nie preto, aby bral, ale preto aby dával. Hoci nie je vždy podľa Judáka možné, aby sme iných obdarovali nejakým veľkým hmotným darom, je vždy možné pristúpiť k nim s chápajúcim otvoreným srdcom. „Lebo tým, ktorí sa snažia nahradiť srdce a úlohu darovať samých seba peniazmi, či materiálnymi vecami, evanjelium pripomína, že Boh nedaroval niečo, ale v jednorodenom Synovi daroval seba samého. Ak totiž nedokážeme darovať kúsok seba, darujeme príliš málo,“ konštatoval.
Našim vianočným darom nech sa podľa nitrianskeho biskupa stane pre nich najmä naša blízkosť, láskavosť, trpezlivosť, dobrota srdca, vernosť, obetavosť, odpustenie, milosrdenstvo. „V tomto zmysle nezabúdajme na možnosť prejaviť pomoc aj vo forme sprostredkovania sviatostí pre nevládnych a chorých; odvozom na vianočné bohoslužby; prijatím koledníkov Dobrej noviny; prípravou spoločného vianočného posedenia pre osamelých a podobne. V rozpoložení darovania samých seba môže aj naša materiálna pomoc nadobudnúť novú hodnotu. Tak ako bola vynaliezavá láska Boha, keď sa nás podujal vykúpiť tajomstvom Vtelenia a kríža, nech je vynaliezavá aj naša láska, zvlášť v tomto milostivom čase,“ dodal.
