Pobláznená aréna na Klokočine sa zase otvorila pre tisíce fanúšikov halového, hoc „len“ dedinského futbalu, 27. ročník najväčšieho turnaja na Slovensku sa hral tri dni od rána do večera, 120 zápasov šlo bleskovo jeden po druhom a zážitky stvorili logicky hlavne tie o kovy. Na Moget Cupe nikdy nehralo viac tímov než teraz a vraj ani nikdy nebol takýto vyrovnaný, o to väčšiu váhu majú príbehy troch najlepších, ktorých k medailám navigovali známi tréneri – odchovanci FC Nitra.
Ölvecký: Nie som spokojný
Vianočný turnaj by nebol Vianočný turnaj, keby si Bábania neprenajali rožný sektor v mestskej hale, odkiaľ tajomník Ivan Vajzer nakrúca radostné gejzíre sotva tisícovej dedinky. „V Bábe sa robí futbal dobre,“ riekol tréner Rastislav Ölvecký frázu jasnú ako facka. Pre červeno odetého piatoligistu je Moget Cup ako červené súkno pre býka, uhral už piatu medailu v rade. Predsa sa komandu okolo Tomáša Horáka a Marcela Kureja málila. „Chceli sme byť vo finále a nie skončiť na treťom mieste... Nie som spokojný,“ ľutoval maximalista Ölvecký. Nebyť dokafraných penált v semifinále s Chrenovou, jeho chlapci hrali ako lusk – ešte v skupine zatarasili cestu silným Zbehom a o bronz obrali Čechynce. „Vyjadrenia typu ‚ideme si zahrať‘ sú pre mňa taľafatky, videli sme, že každý jeden tím berie Vianočný turnaj vážne a každý chce byť prvý. Pre niektorých znamená Moget Cup viac ako súťaž a tak to aj vyzeralo. Na turnaji sa nič nezmenilo, bola tu vynikajúca atmosféra ako stále. Sme radi, že k nej prispelo aj veľa našich fanúšikov, ďakujeme im,“ ocenil turnajové stálice, hlasno zurčiace po každom z 27 piatkových góloch Bábu.
Báb sa musel uskromniť s bronzom. Ölvecký druhý sprava v hornom rade. (zdroj: Martin Kilian ml.)Sami sme boli prekvapení, uznal Kostoláni
Ani Martin Čambal, ani Daniel Koprda, ani Jakub Ryban, ani Peter Kostoláni – nové opory sa volali Lukáš Klučár, Igor Bakaľár, Tomáš Jánošov a Jozef Novota. Z tímu, pre aký bol Moget Cup vlani malina, ostal iba mladý Valachy. Beztak prišli Čeľadice do finále, siedmykrát za osem rokov. „Čeľadice vyhrávali tento turnaj preto, lebo boli zohraté a mali halových hráčov. My sme teraz v lete spravili úplne nový káder a aj do Moget Cupu sme šli s malou dušičkou. Sami sme však boli prekvapení, ako nám to išlo, hrali sme organizovane a nesklamali sme našich fanúšikov. Mali sme cieľ postúpiť z veľmi ťažkej skupiny, napokon sme všetko okrem finále vyhrali,“ usmieval sa kouč Jaroslav Kostoláni v rukách so strieborným pohárom. „Druhé miesto nás teší, určite by nás však viac tešilo prvé. Ale Chrenovčanom to prajem, trénoval som ich a viem ako na nich, žiaľ, trestali nás za školácke chyby. Pravda, mali neskutočné množstvo šťastia, neviem, či si história turnaja pamätá, aby niekto do finále postúpil dvakrát cez penalty, ale je to futbal a ten je nevyspytateľný. Aj tak majú zlato, asi zaslúžene, patrí im gratulácia. Želám to hlavne ich trénerovi Dušanovi Borkovi, môjmu bývalému spoluhráčovi,“ vinšoval a isto si odfúkol, že na tráve zbabraný rok Čeľadíc (pád zo štvrtej ligy do piatej), zaklincoval striebornou halovou jazdou. Klobúk dole! A aj pred náladou, aká vanula celým Vianočným turnajom MY Nitrianskych novín. „Komu nechutí futbal v tejto hale pred takouto kulisou, tak nemá rád futbal,“ jasal Jaroslav Kostoláni, jeden zo stoviek pacientov diagnózy Moget Cup – v mestskej hale sme ho videli vo všetky tri turnajové dni.
Kostoláni (v hornom rade prvý zľava) prekvapujúco doviedol Čeľadice do finále. (zdroj: Martin Kilian ml.)Ohúrený Borko
Za Nitru strelil 56 federálnych gólov, za Československo hral i pred 110-tisíc divákmi v Brazílii, ale až 27. ročník Vianočného turnaja MY Nitrianskych novín bol jeho prvý. „Takýto turnaj s takýmto obsadením nie je s čím porovnávať, nikdy som nič takéto nevidel ani nezažil. K veľmi dobrej úrovni prispelo aj plné hľadisko. Boje sa mi zdali vyrovnané, bolo tu asi šesť či osem mužstiev, ktoré ho mohli vyhrať. O to viac ma teší, že sme to napokon boli my,“ usmieval sa tréner Dušan Borko – na Chrenovej je od septembra a ak rátame aj Moget Cup, vyhral s ňou už 14 zo 17 zápasov! Tie najťažšie sa datujú práve do haly: pod tlakom nepostupu rozprášili Dolné Obdokovce 9:3, v štvrťfinále prehrávali s Alekšincami 1:4, ale rozplakali ich na penalty, brankár Erik Géci im vychytal aj postup cez Báb a vo finále s Čeľadicami sa činil kapitán Patrik Sailer. „Som ozaj šťastný a ďakujem chalanom za výkony. Išli sme krok za krokom, najskôr sme postúpili z kvalifikácie a potom sme na hlavnom turnaji dostali hrateľnú skupinu A, kde sme nezvládli jeden zápas, dostali sme po nose od Nevidzian, čo nás nakoplo. Vo vyraďovačke sme to mali ťažké, ale zvládli sme to,“ spadol Borkovi kameň zo srdca. Druhé Vianoce mali aj Peter a Pavol Krajčovci, slávni „tieňoví tréneri“, dirigenti chutnej hry Chrenovej (44 gólov v 9 zápasoch) spoza mantinelov.
Chrenová vyhrala Moget Cup prvýkrát od roku 2009, podpis nesie i Borko (v hornom rade druhý sprava). (zdroj: Martin Kilian ml.)
