Viaceré slovenské a české športové agentúry priniesli na Štedrý deň predpoludním smútočnú správu, že vo veku nedožitých 77 rokov (nar. 26. 2. 1942 vo Vrbovom) zomrel v Trnave po ťažkej chorobe Jozef Adamec, futbalová legenda európskeho formátu.
Hráčska osobnosť Adamca
Absolvent FTVŠ Jozef Adamec zanechal za sebou bohatý a pestrý futbalový film, ktorý hovorí o tom, že sa môže pochváliť v svojej kariére ziskom 7 majstrovských titulov (päť v drese bílých andelov, dva s pražskou Duklou), štyrikrát sa tešil z prvenstva v Československom pohári (3x Spartak Trnava, 1x Dukla Praha) a v lige odohral 383 stretnutí, v ktorých zaznamenal 170 gólov (Trnava 138, Dukla 17, Slovan 15). Sedemkrát sa umiestnil v najlepšej desiatke československých futbalistov, z toho v rokoch 1968-69 skončil na treťom mieste. Drží aj rekord v počte dosiahnutých gólov v jednom stretnutí, keď v dueli Slovan Bratislava - TŽ Třinec pri výhre Slovana v pomere 8:0 strelil 6 gólov. V roku 1969 sa prebojoval s Trnavou do semifinále EPM a bol vyhlásený za druhého najlepšieho hráča 20. storočia na Slovensku.

Výborný reprezentant
Bohatá bola aj reprezentačná kariéra Jozefa Adamca. V drese Československa odohral 44 medzištátnych stretnutí, v ktorých zaznamenal 14 gólov. Štartoval na dvoch majstrovstvách sveta: v roku 1962 v Chile si vybojovala reprezentácia Československa striebro a Adamec bol najmladším hráčom výberu, keď ju až vo finále zastavila víťazná Brazília (3:1). O osem rokov neskôr reprezentácia Československa nepostúpila zo skupiny do štvrťfinále, keď mala opäť v skupine Brazíliu, ktorá po víťazstve 4:1 nad našou reprezentáciou sa stala nakoniec aj majstrom sveta. Práve súboj s Brazíliou, ale o dva roky skôr (23. júna 1968) v Bratislave, kde sme pred 60 000 divákmi porazili majstrov sveta 3:2, vošiel do dejín, keď všetky tri góly do brazílskej siete zaznamenal populárny „Hatrlo“. Stal sa tak po poľskom futbalistovi Ernestovi Wilimovskom (MS 1938, prehra Poľska 5:6) druhým futbalistom, ktorému sa to podarilo, ale je jediným v histórii, ktorý dokázal vsietiť góly oboma nohami a jeden aj hlavou. Po ňom ešte tri góly žltým kanárikom strelili Talian Paulo Rossi (MS 1982, výhra Talianska 3:2) a Argentínčan Lionel Messi (r. 2004 priateľský zápas, výhra Argentíny 4:3).
Nezabudnuteľný zárez na trénerskej lavičke
Pestrá a bohatá je aj mozaika trénerských zástavok futbalového velikána Jozefa Adamca. Začínal v roku 1976 ako asistent v trnavskom Spartaku, kde aj v roku 2008 končil ako športový riaditeľ. V priebehu 32-ročných trénerských aktivít sedel na lavičke siedmich slovenských prvoligových klubov. Najviac sa trénersky upísal svojej „Trnafčičke“, kde pôsobil vo funkcii trénera šesťkrát, tri razy sa posadil na lavičku Interu Bratislava, dvakrát v Banskej Bystrici a raz bol trénerskou osobnosťou v kluboch: Slovan Bratislava, DAC Dunajská Streda, Artmedia Bratislava a Tatran Prešov. Mimo hraníc Slovenska pôsobil tréner Adamec v Slovane Viedeň, Vorwärtse Viedeň, Tescome Zlín a Bohemianse Praha. V roku 1993 bol asistentom trénera Václava Ježka pri spoločnej československej reprezentácii a v období rokov 1999 až 2001 viedol Jozef Adamec ako tréner v 34 medzištátnych dueloch reprezentáciu Slovenska. Futbalisti šalianskeho Dusla sa môžu pochváliť, že boli jediným futbalovým klubom z nižšej súťaže, kde uznávaný futbalista a tréner Jozef Adamec pôsobil, navyše, tu sa stal aj po prvýkrát na Slovensku šéfom lavičky.
Šaľa bola štartovacím blokom
Tesne pred štartom nového ročníka 1980/81 divízie západ sa podaril vedeniu FK Slovan Duslo Šaľa na čele s Ľudovítom Marinčákom husársky kúsok, keď angažovali na post hlavného trénera dlhoročného reprezentanta a hráča Trnavy Jozefa Adamca, ktorý v tom čase končil svoje pôsobenie ako hrajúci tréner vo viedenskom Slovane (pozn.: jeho dres obliekali aj Schrojf, Vencel či Popluhár). Hneď po príchode medzi chemikov čakala na trénera Adamca neľahká úloha - musel skončiť s kolektívom do 11. miesta, pretože z dôvodov reorganizácie futbalových súťaží na Slovensku sa vytvárala od ročníka 1981/82 nová súťaž - Slovenská národná futbalová liga. Vynikajúci futbalista tak dostal na Slovensku po prvýkrát šancu pôsobiť ako hlavný tréner a v Šali sa svojej úlohy zhostil dobre.
Ambiciózny tréner sa mohol v tom čase oprieť v hráčskom kolektíve o skúsených futbalistov: brankár Krištof (chytal aj v pamätnom víťaznom súboji 1:0 s Dynamom Kyjev), O. Takács (hral aj v Nitre a Trnave), Valent (Nitra), ale aj Švikruha, Szalay, Legner, Kučerka, Farkas, ktorí patrili viac rokov medzi veľké opory šalianskeho kolektívu a vytiahli mužstvo po jesennej časti súťaže na 5. miesto tabuľky. Po tvrdej zimnej príprave (10-dňové sústredenie v Štiavnických Baniach) v jarnej odvete „adamcovci“ šliapali ako dobre naolejovaný stroj a k veľmi dobrým výkonom sa rozohrali aj ďalší hráči: Rožič, Bacigál, Szalma, vrátane šalianskych odchovancov: Raska, Mrllák, Pinka, Mészáros, L. Szöcs, Papp, Gábriš, Z. Hučko. Nakoniec obsadila Šaľa veľmi pekné 3. miesto, keď ju predstihla iba o skóre ČH Bratislava a postupujúci Matador Bratislava. Postup do Slovenskej národnej ligy západ bol úspechom, ale aj záväzkom, pretože Šaľa oslavovala 60. výročie futbalu a chcela ho prikrášliť aj úspešným pôsobením vo vyššej súťaži.

Príprava na novú súťaž bola náročná, keď ju odštartovalo sústredenie v družobnej juhoslovanskej Rijeke, kde Duslo odohralo aj dva kvalitné duely, keď porazilo druholigové Primorje Rijeka 4:1 a v súboji s prvoligovým Orientom, ktorý v tom čase viedol Adamcov dobrý priateľ Josip Skoblar, prehrali 0:1. Skoblar bol dlhoročný reprezentant Juhoslávie, ktorý získal v roku 1971 Zlatú kopačku pre najlepšieho strelca, hral v Olympique Marseille a s Hatrlom sa stretávali pri rôznych benefičných zápasoch.
Tesne pred štartom nového ročníka súťaže remizovala Šaľa v priateľskom medzinárodnom zápase s Dynamom Drážďany (bývalý účastník ligy v NDR, ktorý štartoval v európskych súťažiach) 0:0, čo nasvedčovalo tomu, že o ligovú príslušnosť v novej súťaži by sa nemal nováčik súťaže obávať.
Štart do nového ročníka SNFL mala Šaľa pod vedením trénera Adamca veľmi dobrý, keď remizovala v Bánovciach a objav trénera František Takács, ktorý predtým pôsobil v okresnej súťaži (FK Kráľov Brod), zaznamenal hetrik. Aj keď v ďalších majstrovských bojoch držali Šaľania so svojimi súpermi súpermi krok, najmä na ihriskách súpera mali aj dosť smoly, keď v piatich prípadoch prehrali iba gól. Škoda, že sa Adamcovým zverencom nedarilo na jeseň tak ako pri dvojdňovom septembrovom medzinárodnom futbalovom turnaji konanom pri príležitosti okrúhlych osláv, keď po výhre 2:1 nad maďarským Bányász Tatabánya a 3:0 nad Plastikou Nitra sa stali víťazom turnaja pred trnavským Spartakom.
Nebyť zbytočnej prehry v 9. kole doma so Spartakom Komárno 2:3, boli by zverenci trénera Adamca skončili po jeseni v prvej polovičke 16-členného štartovného poľa. Napriek tomu však 11. miesto so 14-bodovým ziskom pri aktívnom skóre hovorili o tom, že po náročnej zimnej príprave by sa Šaľa ako nováčik mohla posunúť v tabuľke na jar vyššie.
Nováčik si nakoniec toto umiestnenie v jarnej odvete udržal, ale už nie pod vedením trénera Jozefa Adamca. Vedenie FK Slovan Duslo Šaľa aj vzhľadom k spokojnosti a dobrým kontaktom vyhovelo žiadosti renomovaného futbalistu a pol roka pred skončením trénerskej zmluvy mu umožnilo od januára 1982 pôsobiť vo funkcii kormidelníka v prvoligovom ASVŠ Dukla Banská Bystrica.
Okresné mesto Šaľa a jej región aj vďaka serióznemu jednaniu funkcionárov, ale aj zdravej futbalovej klíme prirástol futbalovej legende k srdcu. Rád sa do tohto regiónu vracal s kolektívmi, kde pôsobil ako tréner, ale aj v drese trnavských starých bílých andelov, ako aj s bývalou slovenskou reprezentáciou, pretože tu nachádzal vynikajúce futbalové a pohostinné zázemie, najmä vo viac ako 3,5-tisícovej obci Neded (v tom čase hral FC Neded tretiu ligu), kde sa so slovenskou futbalovou legendou a jeho rovesníkmi stretávali najčastejšie.

Šaliansky región spomína aj s celebritami
Futbalový velikán a jediný futbalista na svete, ktorý sa môže pochváliť tromi titulmi majstra sveta brazílsky, Pelé, keď sa dozvedel o smrti Jozefa Adamca, povedal: „Na večnosť odišla ďalšia futbalová legenda. Jozef Adamec bol jedným zo strelcov, ktorí dali do siete nášho „selecaa“ hetrik a takých bolo vo futbalovej histórii veľmi málo. Amigo Adamec napísal veľkú futbalovú históriu. Nech odpočíva v pokoji. Som si istý, že tam hore, vo futbalovom nebi bude jeho hviezda žiariť navždy!“ Slová futbalovej legendy Pelého (nar. 1940), ktorá sa stretla s Jozefom Adamcom v majstrovských zápoleniach na MS 1962 v Chile a 1970 v Mexiku, ako aj v turnajových súbojoch v drese FC Santos s Duklou Praha (pozn.: v jej drese absolvoval základnú vojenskú službu) medzi mrakodrapmi v New Yorku, iba dokresľujú úprimný vzťah a úctu medzi týmito futbalovými osobnosťami.
K piatkovej rozlúčke s futbalovým velikánom Jozefom Adamcom na štadióne Antona Malatinského v Trnave spolu s tisíckami priaznivcov koženej lopty sa pripája taktiež aj široká rodina futbalových priaznivcov zo Šale a celého regiónu. Z futbalového sveta odišla osobnosť, ktorá zanechala hlbokú futbalovú stopu nielen ako futbalista, ale aj človek. Tí, ktorí s nim mali možnosť prežiť viac ako jeden a pol roka, to sväto-sväte môžu potvrdiť.
Česť jeho pamiatke!